Antarktída
Rozloha	14 200 000 km2
Počet obyvateľov	0 (no Antarktídu obýva 5000 výskumníkov)
Počet štátov	0
Regióny	0
Ďalšie odkazy
Commons	Antarktída

Antarktída alebo zastarano Antarktis (z gréckeho ἀνταρκτικός, to je „opak Arktídy“, resp. „protiľahlá voči Arktíde“) je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme. Je takmer celá trvalo zaľadnená a zaberá plochu 14,2 mil. km². Obklopujú ju okrajové moria Južného oceánu. Je to najchladnejší svetadiel, má spomedzi všetkých svetadielov najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2 280 m n. m.) a najnižšiu priemernú vlhkosť vzduchu. Nemá žiadne stále obyvateľstvo. Antarktída je medzinárodná oblasť, iba na ostrovoch majú niektoré štáty meteorologické alebo rybárske základne. Antarktída je zároveň najsuchším kontinentom na svete z dôvodu že sa tu na povrchu nenachádza žiadna kvapalná voda.

Geografia

Naprieč Antarktídou sa tiahne Transantarktické pohorie, ktoré ju rozdeľuje na západnú a východnú časť. Východná Antarktída je prevažne na východnej pologuli. Zahŕňa Zem kráľovnej Maud, Nové Švábsko, Enderbyho zem, Mac Robertsonovu zem, Americkú vysočinu, Sovietsku plošinu, Wilkesovu zem a Viktóriinu zem. Skalný podklad východnej Antarktídy leží prevažne nad hladinou mora. Západná Antarktída je výlučne na západnej pologuli. Zahŕňa Zem Márie Byrdovej, Polostrov Eduarda VII., Pohorie výkonného výboru, Thurstonov polostrov, Ellsworthovu zem, Palmerovu zem a Antarktický polostrov.

Najvyšším vrchom Antarktídy je Vinson Massif, ktorý je vysoký 4 892 m n. m. Taktiež sa tu nachádza niekoľko činných, ale momentálne spiacich sopiek, z ktorých najznámejšia sa nazýva Mt. Erebus (vysoká 3 795 m n. m.).

95 % povrchu zaberá pevninský ľadovec, ktorý je miestami hrubý až 4 km. Ľad na Antarktíde tvorí až 90 % objemu všetkého ľadu na Zemi. Tento ľad vznikol postupným vrstvením snehových zrážok, ktoré sa pod vplyvom tlaku vyšších vrstiev postupne premieňali na ľadovec. Nachádza sa tu približne 145 podľadovcových jazier, z ktorých najväčšie je jazero Vostok. Ľadová pokrývka izoluje jazero 400 000 rokov ale voda v jazere môže byť odizolovaná od 15 do 25 miliónov rokov. Jazero sa nazvalo podľa korvety Vostok, ruského moreplavca Bellinsgauzena. ^[1].

Podnebie

Podnebie tohto svetadiela je veľmi suché (150 – 200 mm zrážok ročne), čiže drvivú väčšinu územia tvorí polárna púšť. Taktiež tu namerali aj najnižšiu teplotu na Zemi, konkrétne −89,2 °C, ktorú namerali na ruskej (vtedy sovietskej) výskumnej stanici Vostok. Sú tu dve ročné obdobia, dlhá a chladná zima a krátke (max. 1 mesiac), chladné (max. denné teploty do 7 °C) leto.

Dejiny

V minulosti sa Antarktídu usilovalo kolonizovať 7 štátov (Čile, Argentína, Austrália, Nový Zéland, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Nórsko). Po podpísaní Zmluvy o mierovom a nekomerčnom využití Antarktídy v roku 1959 sa toto územie stalo medzinárodným (Antarktický zmluvný systém).

V súčasnosti sú jedinými stálymi obyvateľmi Antarktídy iba vedci (asi 5 000), ktorí pracujú približne na 70 výskumných staniciach. Najväčšia z nich je americká antarktická stanica McMurdo Station a najchladnejšia stanica je ruská stanica Vostok.

Prvý človek, ktorý dosiahol južný pól bol nórsky bádateľ Roald Amundsen. Dosiahol ho 14. decembra 1911.

Referencie

Pozri aj

• Územné nároky na Antarktídu
• Arktída
• Južný pól
• Polárny kruh
• Kategória:Polárnici

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antarktída
• Wikislovník ponúka heslo Antarktída

Externé odkazy

• Oficiálny zoznam názvov území a oblastí Antarktídy
• Oficiálny zoznam názvov hlavných miest území Antarktídy
• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok