A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Anna Kyjevská | |
francúzska kráľovná | |
Narodenie | medzi 1024 – 1036 Kyjev, Ukrajina |
---|---|
Úmrtie | 1075/1089 Francúzsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Anna Kyjevská |
Anna Kyjevská (ukrajinsky a rusky Анна Ярославна, francúzsky Anne de Kiev, * medzi 1024 – 1036, Kyjev, Ukrajina – † 1075/1089, Francúzsko) bola dcéra kyjevského kniežaťa Jaroslava I. a Ingegerdy Švédskej,[1] a francúzska kráľovná ako manželka Henricha I.
Ruský režisér Igor Maslennikov uviedol do kín v roku 1978 film Jaroslavovna: Kráľovná Francúzska, venovaný jej osudu.[2]
Život
Francúzsky kráľ Henrich I. ovdovel v roku 1044, kedy jeho manželka Matilda Fríská, dcéra cisára Konráda II.,[3] zomrela bez toho, aby zanechala kráľovi dediča.[4]
Annu jej otec pôvodne ponúkal ako vhodnú partnerku pre cisára Henricha III.[5] Cisár sa však vtedy uchádzal o Anežku z Poitou a bol to pravdepodobne práve on, ktorý obrátil zrak Henricha I. ku kyjevskému dvoru. V októbri roku 1048 sa obaja štátnici zišli v Ivois, kde uzavreli zmluvu o priateľstve[6] a práve vtedy vyslal francúzsky kráľ posolstvo do Kyjeva.[7] Dôvodom k tomuto zväzku s dcérou východného veľkokniežaťa nebola len snaha o počatie následníka trónu, ale tiež istota, že vzhľadom na vzdialenosti medzi oboma dvormi nebudú medzi manželmi žiadne blízke pokrvné putá a Henrich sa tak nedopusti chyby proti kánonickému právu.[8] Dve Annine sestry boli vydaté za uhorského a nórskeho kráľa, ktorí neboli práve priateľsky naladení voči Ríši a rovnako tak poľský knieža Kazimír I., ktorý bol nevestiným strýkom.[9]
Manželstvo bolo uzavreté pravdepodobne na sviatok Zoslania Ducha v roku 1051[4][1] a Anna dala kráľovi troch synov.[10] Vedela písať a mala na manžela pravdepodobne vplyv – dochoval sa list pápeža Mikuláša II. pre kráľovnú Annu, v ktorom ju nabáda, aby na nábožensky vlažného Henricha, ktorý myslel predovšetkým na politické ciele, pôsobila a apeluje na jej mužnú cnosť v ženskej hrudi.[11] Najstarší syn Filip dostal v kapetovskom rode nezvyklé meno, bol pomenovaný po apoštolovi Filipovi, ktorého uctievanie bolo rozšírené predovšetkým na byzantskej pôde, odkiaľ pochádzala kráľovnina stará matka.[12]
Roku 1059 bol sedemročný Filip za prítomnosti dvoch pápežských legátov v Reimsi povýšený na otcovho spolukráľa. Henrich I. zomrel už v nasledujúcom roku, zhruba vo veku päťdesiatich rokov a Filip sa stal kráľom. Vzhľadom k jeho nízkemu veku bol zrejme umierajúcim otcom určený ako regent Filipov strýko, flanderský gróf Balduin V.[13] Veľký vplyv na vládne záležitosti mala tiež kráľovná vdova[14], kým sa nerozhodla pohoršiť celý parížsky dvor. Roku 1061[15][16] Anna vstúpila do nového manželského zväzku s Rudolfom, grófom z Valois, ktorý kvôli nej zapudil svoju manželku.[14] Eleonóra bola obvinená z cudzoložstva a v roku 1062 sa obrátila na pápeža Alexandra II., ktorý exkomunikoval Rudolfa i Annu.[14]
Z nasledujúcich rokov sa zachovali len čriepky – roku 1065 bol vysvätený kostol v Senlis a priľahlý kláštor sv. Vincenta, ktorý dala Anna založiť. Po Rudolfovej smrti v roku 1074 sa vrátila na francúzsky dvor.[1] Zomrela medzi rokmi 1075 – 1089 a bola pochovaná v opátstve Villiers v La Ferté-Alais.
Referencie
- ↑ a b c CAWLEY, Ch.. Anna Jarosławówna . . Dostupné online.
- ↑ Jaroslavna: Královna Francie
- ↑ www.mittelalter-genealogie.de
- ↑ a b www.mittelalter-genealogie.de
- ↑ EHLERS, Joachim; MÜLLER, Heribert; SCHNEIDMÜLLER, Bernd, a kol. Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498). Praha : Argo, 2003. 420 s. ISBN 80-7203-465-0. S. 104.
- ↑ Francouzští králové, str. 103
- ↑ ENNENOVÁ, Edith. Ženy ve středověku. Praha : Argo, 2001. ISBN 80-7203-369-7. S. 76.
- ↑ Ženy ve středověku, str. 76
- ↑ Francouzští králové, str. 104
- ↑ CAWLEY, Ch.. Henryk I . . Dostupné online.
- ↑ Francouzští králové, str. 106
- ↑ Francouzští králové, str. 110
- ↑ Francouzští králové, str. 111
- ↑ a b c Anna von Kiew na Genealogie Mittelalter . . Dostupné online.
- ↑ www.mittelalter-genealogie.de
- ↑ CAWLEY, Ch.. Raoul de Crépy . . Dostupné online.
Literatúra
- EHLERS, Joachim; MÜLLER, Heribert; SCHNEIDMÜLLER, Bernd, a kol. Francouzští králové v období středověku : od Oda ke Karlu VIII. (888-1498). Praha : Argo, 2003. 420 s. ISBN 80-7203-465-0.
- PERNOUDOVÁ, Regine. Žena v době katedrál. Praha : Vyšehrad, 2002. 255 s. ISBN 80-7021-544-5.
- TREFFER, Gerd. Die französischen Königinnen : von Bertrada bis Maria Antoinette (8. - 18. Jahrhundert). Regensburg : Pustet, 1996. 322 s. ISBN 3-7917-1530-5. S. 81-83. (nemecky)
- WOLL, Carsten. Die Königinnen des hochmittelalterlichen Frankreich, 987-1237/38. Stuttgart : F. Steiner, 2002. 321 s. ISBN 3-515-08113-5. (nemecky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Kyjevská
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anna Kyjevská na českej Wikipédii a Anna Jarosławówna na poľskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk