A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Anaxilas (iné názvy: Anaxilaos, Anaxileós; starogr. Ἀναξίλας, Ἀναξίλαος, Ἀναξίλεως) bol tyran v Rhégiu v 5. storočí pred Kr.[1][2]
Anaxilas bol tyran v Rhégiu od roku 494 pred Kr., kedy sa chopil moci, do roku 476 pred Kr.[1] Pokúšal sa ovládnuť Zanklé na sicílskej strane úžiny, ale ich obyvatelia sa tajne dohodli s Hippokratom z Gely.[1][3] Anaxilas nakoniec mesto dobyl a premenoval ho na Messenu (podľa Thukydida názvom svojej pôvodnej vlasti[4]).[1]
V roku 480 pred Kr. podporoval kartáginskú inváziu na Sicíliu, ale Kartágijcov v bitke pri Himere porazil Gelón,[1] ktorý sa kvôli tejto bitke nemohol zapojiť do bojov Grékov proti Perzskej ríši. Herodotos o tom uvádza: „Na Sicílii sa hovorí, že Gelón by bol Grékom pomohol, i keď sa zdráhal vstúpiť pod velenie Lakedaimončanov, keby nebol v tom čase proti nemu priviedol Térillos tristotisíc Feničanov, Lýbijčanov, Iberov, Ligyov, Helisykov, Sardínčanov a Kyrniov pod velením Amilka, syna Annónovho. Térillos, syn Krinippov, bol samovládcom v Himere a bol z Himery vypudený akragantským vládcom Théronom, synom Ainésidémovým. Amilkas bol kráľom Kartága a Térillos ho k tomu prehovoril, pretože bol jeho pohostinným priateľom; veľmi mu pri tom pomohla ochota Anaxilea, syna Krétinovho, ktorý ako samovládca v Rhégiu dal svoje deti Amilkovi ako rukojemníkov a tak ho priviedol na Sicíliu svojmu svokrovi na pomoc. Anaxileós bol totiž ženatý s Kydippou, dcérou Térilla. Tak sa stalo, že Gelón Grékom pomôcť nemohol a peniaze poslal do Delf.“[5]
Anaxilas uzavrel mier s Hierónom I. a dal mu svoju dcéru za ženu.[1] Historik Diodóros Sicílsky uvádza, že Anaxilas zomrel v roku osláv sedemdesiatejšiestej olympiády, v ktorej Skamandros z Mytilény vyhral beh na jedno stadion (v roku 476 pred Kr.)[6] Po jeho smrti sa Mikythos po zásluhách (verne mu slúžil) stal regentom jeho detí a aj vládcom (tyranom) Rhégia.[7] Podľa Dionysia z Halikarnasu sa nástupcom Anaxila stal jeho syn Leófrón.[8]
Taliansky historik Luigi Moretti uvádza, že Anaxilas bol pravdepodobne na 75. olympijských hrách v roku 472 pred Kr. víťaz v pretekoch na vozoch ťahaných párom mulov.[9] Túto disciplínu zaviedli na 70. olympijských hrách v roku 500 pred Kr.[10] V starovekej Olympii boli preteky na vozoch privilégom bohatých občanov, za ktorých v pretekoch väčšinou súťažil vozataj, a to v mene svojho pána. Víťazný veniec si vždy odniesol iba majiteľ voza (v tomto prípade i mulov).[10]
Pausanias o Anaxilaovom dobytí mesta Zanklé zaznamenal odlišnú verziu: podľa neho po druhej vojne Sparťanov proti Messénčanom, štvtý potomok Alkidamov, tyran Anaxilas dobýja Zanklé za pomoci utečencov z Messénie a umiestni ich tam. Pausanias ale tieto udalosti datuje do polovice 7. storočia pred Kr. (do čias 29. olympiády)[11]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c d e f Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 49.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
- ↑ Herodotos. Dějiny. Praha : Odeon, 1972. 01-112-72. S. 334.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny V-VIII. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-5-0. S. 138.
- ↑ Herodotos. Dějiny. Praha : Odeon, 1972. 01-112-72. S. 420.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,42,2.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 11,66,1.
- ↑ Dionysios, Rhémaiké archaiologia, 20,7,1.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 57 (208).
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 156.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 327-328.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk