Štiavnik
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Bytča
Región	Horné Považie
Vodný tok	Štiavnik
Nadmorská výška	387 m n. m.
Súradnice	49°14′35″S 18°27′59″V / 49,243056°S 18,466389°V / 49.243056; 18.466389
Rozloha	55,69 km² (5 569 ha) [1]
Obyvateľstvo	3 933 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	70,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1439
Starosta	Štefan Vároš[3] (nezávislý)
PSČ	013 55
ŠÚJ	518018
EČV (do r. 2022)	BY
Tel. predvoľba	+421-41
Adresa obecného úradu	Štiavnik 764
E-mailová adresa	ocu@stiavnik.sk
Telefón	558 30 07
Fax	558 30 23
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Štiavnik, Bytča District
Webová stránka: stiavnik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Štiavnik je obec na Slovensku v okrese Bytča.

Polohopis

Nachádza sa v Javorníkoch, v údolí Štiavnického potoka, asi 12 km od Bytče. Na juhovýchode susedí s obcou Hvozdnica.

Obyvateľstvo

V roku 1980 mal Štiavnik 4 462 obyvateľov, na konci roku 2013 to bolo 4 097 obyvateľov.

Dejiny^[4]4" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj

Osídľovanie údolia Štiavnického potoka sa vo väčšej miere začalo na podnet považského panstva v 14. storočí. Kolonisti budovali nové osady aj v dovtedy neosídlených horských oblastiach s málo úrodnou pôdou, medzi ktoré patrila aj oblasť dnešnej obce. Prvá písomná zmienka o „possessio seu villa Sczewnyk“ - teda dedine s viacerými osadami sa zachovala až z roku 1439 v listine Albrechta Habsburského. Štiavnik bol od založenia poddanskou obcou a preto miestnym obyvateľom vyplývali povinnosti voči zemepánovi - odovzdávanie naturálnych dávok, platieb a výkon robôt. V roku 1458 sa na základe darovacej listiny kráľa Mateja obec i celé bystrické panstvo stalo majetkom Ladislava Podmanického.

V 16. storočí prebiehalo dosídľovanie horských oblastí Valachmi, venujúcimi sa najmä práci v lese a pastierstvu v neobhospodarovaných vyšších horských polohách. Z dôvodu sťahovania obyvateľstva z Osmanmi okupovaného územia na juhu krajiny vznikali v tomto období ďalšie nové osady (kopanice) a obce aj v horských oblastiach. Po vymretí rodu získal 13. mája 1560 majetok Gašpar Šerédy s manželkou Annou Méreyovou a synom Jurajom, no už o tri roky, po smrti Gašpara, sa v roku 1571 výdajom Anny za Andreja Balašu, stal Štiavnik majetkom rodu Balašovcov. Po podpísaní satmárskeho mieru v roku 1711 boli skonfiškované majetky podporovateľom povstalcov a tie boli darované rodom lojálnym panovníkovi. Takto zmenilo majiteľa aj považské panstvo, ktoré od roku 1701 vlastnili Sapáryovci. Tí sa však usídlili v pohodlnejšom kaštieli a hrad zostal neobývaný.

Ťažké obdobie obyvateľom priniesli morové epidémie, ktoré v prvej tretine 18. storočia opakovane prepukli aj na severnom Slovensku. Zákazy cestovania a tým obmedzenie obchodu znamenal s množstvom ľudských obetí hospodársky úpadok, ktorý zasiahol aj miestne rodiny. Ďalšiu záťaž znamenalo zavedenie výdavkov na stálu armádu, ktorá bola v krajine zavedená v roku 1715 a štiavničanom vyplývala povinnosť prezimovania vojska. Pre potreby vojska bol v obci postavený vojenský (dôstojnícky) dom, slúžiaci na ubytovanie dôstojníkov. Zlepšenie postavenia ľudu mali priniesť reformy Márie Terézie v rokoch 1767-1772, ktoré určili výšku odvádzaných poplatkov a vykonávaných prác v závislosti od veľkosti majetku a užívanej pôdy. Významným krokom bol súpis urbariátu, teda majetku obyvateľstva, vrátane sčítania ľudu. Panovníčka umožnila voľný predaj tovaru a produktov bez obmedzenia zemepána, ktorému však bolo zachované predkupné právo. Dekrétom z 2. januára 1773 bolo zrušené dedičné richtárstvo, ktoré nahradili obecné úrady s volenými richtármi. Zrušením nevoľníctva sa upravil aj vzťah obyvateľov Štiavnika voči panstvu, ktorý však neupravoval vzťah poddanstva.

Neakceptovanie reforiem a práv poddaných zemepánom vyústilo v októbri 1837 do miestnej vzbury, ktorú potlačila až vojenská jednotka. Incident si vyžiadal dve obete. Uvoľnenie napätia a nádej priniesla až revolúcia v roku 1848 a zrušenie poddanstva, ktoré zrovnoprávnilo všetkých občanov.

Osady obce Medvedie, Pod Kýčerkou, Ráztoky a Široké boli začiatkom januára 1945 vypálené nemeckými vojakmi, za pomoc partizánom. Nacisti celkom vypálili 20 domov, 3 salaše a dve horárne.^[5]

Dnes je obec známa predovšetkým drevorezbou a prácou s drevom.

Kultúra a zaujímavostiupraviť | upraviť zdroj

Pamiatkyupraviť | upraviť zdroj

• Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi, jednoloďová neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1771. Obnovou prešiel po roku 1945. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Ku kostolu je pristavaná južná kaplnka zaklenutá podkasanými lunetovými klenbami. V interiéri sa nachádza neobarokový oltár a rokoková drevená krstiteľnica s rokajový vrchnákom so sochou krstu Krista z druhej polovice 18. storočia.^[6] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šabránami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Vstupný portál je lemovaný ostením s ušnicami.

• 
  Kostol sv. Františka z Assisi

Turizmusupraviť | upraviť zdroj

Okolie obce poskytuje viacero možností na letnú i zimnú turistiku. Je tu niekoľko značených chodníkov i cyklotrás.

Zaujímavostiupraviť | upraviť zdroj

Ako jedna z mála slovenských obcí má Štiavnik vlastnú meteorologickú stanicu, doplnenú o živý náhľad na obec prostredníctvom IP

Osobnosti obceupraviť | upraviť zdroj

Rodáciupraviť | upraviť zdroj

• Ján Kuciak (* 1990 - † 2018), investigatívny novinár

Galériaupraviť | upraviť zdroj

• 
  Základná škola
• 
  Pohľad na obec z vrchu Doktorovec

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štiavnik (obec)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálny web