Štefan Martauz
slovenský animátor a režisér animovaných filmov
Narodenie	18.3.195718. marec 1957 (67 rokov) Považská Bystrica, Slovensko
Národnosť	slovenská
Biografický portál

Štefan Martauz (* 18. marec 1957, Považská Bystrica) do roku 1980 známy pod menom Štefan Lapuník, je slovenský animátor a režisér animovaných filmov.

Životopis

Posledné štyri roky základnej školskej dochádzky, navštevoval výtvarný odbor považskobystrickej Ľudovej školy umenia, kde sa prvýkrát zoznámil s animáciou, po zhliadnutí jedného amatérskeho kresleného filmu, ktorého režisérom bol jeho neskorší starší kolega Vlado Pikalík. Jeho tamojšia učiteľka p. Hobzová, ho uviedla medzi členov Klubu filmových amatérov a tak už Ako 15 – 16 ročný začal v tomto klube tvoriť prvé filmy. Počas rokov 1972 až 1976 vytvoril viacero animovaných filmov, prevedených kreslenou, plôškovou i bábkovou technológiou a prakticky všetky uspeli na amatérskych filmových súťažiach, kde obdržali viacero ocenení. Po skončení štúdia na Strednej poľnohospodárskej škole v Žiline, pracoval až do nástupu na vojenskú službu tri mesiace ako agronóm. Po jej skončení nastúpil 1. októbra 1978 do Krátkeho filmu v Bratislave, kde spočiatku pracoval na výrobe rekvizít a scény, podieľal sa aj na realizácií celovečerného kresleného filmu Viktora Kubala, Krvavá pani. Neskôr i na seriáli večerníčkov Majster Kristián, režiséra Rudolfa Urca ako aj na iných, vtedy rozpracovaných kreslených seriáloch. V roku 1979 sa už spolu s Vladimírom Pikalíkom a Ivanom Popovičom podieľal na zrode prvého slovenského bábkového filmu Strážca sen, avšak dodnes nie je spomenutý v titulkoch. Následne bol vyslaný na dlhodobú študijnú stáž do Zlína, medzi uznávaných tvorcov animácie, Filmového štúdia Gottwaldov, trvajúcu takmer celý rok 1979. Bol zaradený do tvorivého tímu režiséra Jana Dudeška, v oddelení nár. umelkyne Hermíny Týrlovej. Túto stáž absolvoval cca trojminútovou animáciou, vlastnoručne vytvorených bábok. Po návrate do Bratislavy, na základe tejto študijnej práce, neskôr vznikol niekoľkodielny projekt. S dovtedy známou postavičkou Jožinka z časopisu Roháč, výtvarníka Jozefa Scheka, režírovaný Vladimírom Pikalíkom. Vytvoril i viacero animácií do trikových záberov slovenských hraných, celovečerných filmov, pre viacerých režisérov, najmä však pre Dušana Rapoša a Jozefa Zachara a tiež vytvoril aj niekoľko animovaných TV reklám, vo vtedajšom monopolnom, štátnom reklamnom podniku ERPO. Následne po viacerých projektoch na poste výtvarníka, či animátora (napr. Ki-ki-ri-ki, Čierny hrad, Figúrky a figuríny) ako 31 ročný, v roku 1988, začal popri zamestnaní študovať animáciu na pražskej FAMU. Tú však z dôvodu spoločenských zmien po roku 1990 a rozpadajúceho sa kolibského štúdia nedokončil. V roku 1992 si založil živnosť, firmu Tricker Animation, a jeho prvou významnou zákazkou bol sedemdielny televízny večerníčkový seriál Hrdinovia siedmich morí (1991). Najčastejšími spolupracovníkmi boli: Vladimír Pikalík (seriál Náš les, Gongo a televízory a ď.), František Jurišič (seriál Najmenší hrdinovia, Rozprávka z vreca, Ekomorfóza a ď.), Peter Cigán (Letí, letí... tanier letí), Helena Slavíková-Rabarová (Maľovanky-spievanky, Drotárska púť). Animátorsky spolupracoval aj na dlhometrážnych filmoch: Krvavá pani (V. Kubal), Falošný princ (D. Rapoš), Slepé lásky (J. Lehotský), Na půdě aneb Kdo má dneska narozeniny? (J. Barta) atď. Za doterajšie obdobie, pracoval na animáciách, ale i v iných profesiách, na vyše 40-tich filmových a TV tituloch. Mnohé z nich boli úspešné na filmových festivaloch domácich i zahraničných. Od roku 2012, pôsobí na bratislavskej Súkromnej strednej škole animovanej tvorby, ako externý učiteľ klasickej animácie. V súčasnosti pripravuje viaceré vlastné, miniatúrne animované projekty, pre rôzne využitia.

Charakteristiky tvorby

Štefan Martauz patrí do tretej generácie animátorov spolu s Vladimírom Malíkom, Jaroslavom Baranom, Ondrejom Slivkom, Ladislavom Csurmom, Valériou Takáčovou a Petrom Cigánom. Bolo to obdobie koncom 70. rokov, kedy bola pre slovenský animovaný film charakteristická diferenciácia výtvarných prejavov a literárnych žánrov. Animovaná tvorba začínala disponovať výtvarníkmi špecializovanými na film a výrazný podiel na celkových výsledkoch animovanej tvorby tiež mala televízia a preferovanie filmových seriálov. Dominovala najmä rozprávka, ktorú možno označiť za ťažisko jeho tvorby. Filmy, na ktorých sa podieľal boli teda určené prevažne detskému divákovi (až na pár grotesiek, určených aj dospelému divákovi). Išlo najmä o tvorbu večerníčkov, ako napríklad Hrdinovia siedmich morí (1991), kde pracoval napríklad s drevom, plastom, textilom aj kovom. Pri tvorbe zúžitkoval svoje skúsenosti z klubu amatérov, či školskej stáže, ktorú mal v Zlíne, kde sa naučil mnoho o bábkovom filme, a stal sa tak v osemdesiatych rokoch, ktoré sú považované za zlatú éru slovenského animovaného filmu, popredným tvorcom a animátorom bábkového filmu. Preslávil sa skôr spoluprácami, kedy na filme, či seriáloch pracovalo viacero autorov, avšak ako sám povedal, vždy ho lákal práve autorský film, s určitým filozofickým presahom. Ten, napriek tomu, že je v jeho tvorbe mierne v úzadí, sú jeho animácie na vysokej úrovni a v dielach bádať hravosť, aj precíznosť. V osemdesiatych rokoch sa venoval tiež tvorbe titulkov do hraných filmov, ktoré ručne maľoval na priesvitné fólie a taktiež pracoval aj „claymation“ technikou, teda animoval z plastelíny (Figúrky a figuríny, 1982, r. František Jurišič). V nultých rokoch tiež využil aj počítačovú animáciu, pri zahraničnom projekte s názvom Slniečko a spolupracoval aj na filme Slepé lásky (2008) Juraja Lehotského.

Výber z filmografie

Ako režisér

• Hrdinovia siedmich morí (1991)
• Kapitán Kuk (1995)

Ako výtvarník

• Strážca sen (1979)
• Ki-ki-ri-kí (1985)

Ako animátor

• Krvavá pani (1980)
• Dona militaria (1980)
• Gongo a televízory (1980)
• Totem (1981)
• Ako sa Jožinko menil, až vymenil (1981)
• Jožinkova rybačka (1981)
• Ako sa Jožinko prestal báť (1982)
• Múdre prasiatko (1982)
• Figúrky a figuríny (1983)
• Nočná rozprávka (1983)
• Falošný princ (1984)
• Chlapček z hviezdy (1984)
• Najmenší hrdinovia I., II. (1984 – 1991)
• Maľovanky-spievanky (1987)
• Čierny hrad (1987)
• Letí, letí, tanier letí (1988)
• Drotárska púť (1992)
• Ekomorfóza (2006)
• Slepé lásky (2008)
• Na půdě (2009)

Ako účinkujúci

• Čarovný svet animovaného filmu - TV film (2002)

Zdroje a literatúra

• Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie, Martin: Osveta, 1997, s. 463. ISBN 80-217-0400-4
• Rudolf Urc: Dejiny animovaného filmu II. VŠMU Bratislava 1999.
• Rudolf Urc, Marian Veselý: Slovenský animovaný film, Bratislava: Nadácia FOTOFO, 1994.
• http://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/stefan-martauz/ Archivované 2023-04-01 na Wayback Machine
• http://www.fdb.cz/lidi/40756-stefan-martauz.html
• CV, Štefan Martauz