Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím
 
Knihy | 18. august | Pred 100 rokmi | Prírodné vedy | Spoločenské vedy | Umenie | Slovensko | Slovník | SK CZ DE RU





Definícia:

Encyklopédia alebo náučný slovník je literárne dielo, ktoré krátko, stručne a jasne vysvetľuje dosiahnuté poznatky ľudstva alebo poznatky z určitého vedného odboru. Využíva pri tom odborný (náučný) jazykový štýl, heslá sú usporiadané v abecednom, chronologickom alebo systematickom poradí.
Zdroj:Wikipedia

A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9



 
Homolov puč

Homolov puč (čes. Homolův puč)[pozn 1] alebo vojenský zásah ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku bol vopred naplánovaný vojenský zásah česko-slovenských ozbrojených síl na území Slovenskej krajiny v noci z 9. na 10. marca 1939. Bol vykonaný na príkaz česko-slovenského prezidenta Emila Háchu a na podnet českého generála Aloisa Eliáša. Zároveň s príkazom na vojenskú intervenciu bol odvolaný z funkcie predsedu vlády Slovenskej krajiny Jozef Tiso spolu s celou vládou a dosadený nový premiér Karol Sidor aktom prezidenta Emila Háchu. Tiež bol vyhlásený mimoriadny stav so stanným právom, kedy po 19. hodine večernej sa nesmeli občania pohybovať po uliciach.


Viac o pojme
Rozdelenie Česko-Slovenska

Rozdelenie Česko-Slovenska[1] alebo zánik Česko-Slovenska[2] bol proces zániku federatívneho štátu Česko-Slovensko 31. decembra 1992 a vzniku dvoch nástupníckych štátov Slovenska a Česka, ktorý sa uskutočnil 1. januára 1993.


Viac o pojme
Maďarský revizionizmus

Maďarský revizionizmus je snaha o revíziu hraníc Maďarska ustanovených na základe predchádzajúcich mierových zmlúv. Podľa rozsahu nárokov môže byť zameraný na revíziu na etnickom princípe alebo na obnovu historických hraníc Uhorska.


Viac o pojme
Prvý česko-slovenský odboj

Prvý česko-slovenský odboj bolo odbojové hnutie počas prvej svetovej vojny, ktorého cieľom bolo zvrhnúť Rakúsko-Uhorsko a vytvoriť samostatný česko-slovenský štát. V čele odboja stáli dva dôležité orgány. Tým prvým bol pre domáci odboj Národný výbor československý, v zahraničnom odboji pôsobila Československá národná rada.


Viac o pojme
Ľudové milície

Ľudové milície (skr. ĽM, po česky Lidové milice, LM), komunistami nazývané aj „ozbrojená päsť robotníckej triedy“, boli robotnícke bojové jednotky, ktoré vytvorila Komunistická strana Československa (KSČ). Na Slovensku vznikli už 21. februára 1948 pri príprave komunistického prevratu v Česko-Slovensku. Ich vznik ani činnosť nikdy nepodliehala žiadnemu zákonu.[1]


Viac o pojme
Streľba v Bratislave (1919)

Streľba v Bratislave (Krvavá streda) bola vyústením zrážok medzi nemeckým a maďarským obyvateľstvom Bratislavy a česko-slovenskými legionármi v ranej etape formovania česko-slovenského štátu.


Viac o pojme
Mladočesi

Mladočesi (mladočeská strana, Národní strana svobodomyslná) je radikálny a demokratický smer Národnej strany v Čechách (pozri: staročesi), ktorý sa osamostatnili v roku 1874. Nesúhlasili s pasívnou opozíciou. V rokoch 1891-1906 to bola vedúca strana českej buržoázie. Zakladateľmi J. Gregr a E. Gregr, neskôr boli vodcami J. Kaizl, K. Kramář, V. Škarda. 1918 sa premenila na štátoprávnu demokraciu (1919 sa premenovala na Československú národnú demokraciu).


Viac o pojme
Dejiny výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku

Tento článok obsahuje dejinný prehľad výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.


Viac o pojme
Národný front Čechov a Slovákov

Národný front Čechov a Slovákov (čes. Národní fronta Čechů a Slováků, alebo často len Národný front, čes. Národní fronta) bolo v rokoch 1945 – 1990 združenie politických strán (neskôr aj spoločenských organizácií) v Česko-Slovensku, ktoré bolo pôvodne založené s cieľom prevziať riadenie štátu po druhej svetovej vojne.


Viac o pojme
Niekoľko viet

Niekoľko viet (Několik vět) bol petičný dokument, vypracovaný na jar roku 1989 hnutím Charta 77 v Česko-Slovensku.


Viac o pojme
Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistic

Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík (originálne názvy: čes. Smlouva o přátelství, vzájemné pomoci a poválečné spolupráci mezi Československem a Svazem sovětských socialistických republik, rus. Договор о дружбе, взаимной помощи и послевоенном сотрудничестве между Союзом Советских Социалистических Республик и Чехословацкой РеспубликойDogovor o družbe, vzaimnoj pomošči i poslevoennom sotrudničestve meždu Sojuzom Sovetskich Socialističeskich Respublik i Čechoslovackoj Respublikoj) bola bilaterálna zmluva podpísaná 12. decembra 1943 medzi Dočasným štátnym zriadenímZväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR).


Viac o pojme
Rumburská vzbura

Rumburská vzbura bolo protivojnové vystúpenie českých vojakov náhradného práporu 7. streleckého pluku rakúsko-uhorskej armády; vypukla 21. mája 1918 v severočeskom meste Rumburk. Spočiatku bola reakciou najmä na nedostatočné zásobovanie (vojaci trpeli hladom), nevyplatený žold a šikanu nemeckými dôstojníkmi.


Viac o pojme
Karlovarský program

Karlovarský program bol program (požiadavky na česko-slovenskú vládu), ktorý vyhlásil Konrad Henlein na zjazde Sudetonemeckej strany v Karlových Varoch 24. apríla 1938. Tomuto dátumu predchádzal anšlus Rakúska k Ríši (13. marca), ktorý vyvolal opojné nadšenie úplnej väčšiny sudetských Nemcov. 28. marca sa potom Hitler stretol s Henleinom a dohodli sa na ďalšom postupe voči Česko-Slovensku. Bezprostrednou udalosťou, ktorá karlovarskému zjazdu predchádzala, boli Hitlerove narodeniny (20. apríla) a 22. apríla začala nemecká armáda pripravovať plán „Grün“, vojenské zničenie Česko-Slovenska.


Viac o pojme
Akcia Kamene

Akcia Kamene (po česky Akce Kameny) bola provokačná metóda, ktorú využívala ŠtB proti tým česko-slovenským občanom, ktorí sa po februári 1948 snažili odísť bez vedomia komunistických úradov do zahraničia.


Viac o pojme
Zoznam vlád Česko-Slovenska

Tento článok zobrazuje chronologický prehľad premiérov a vlád na území Česko-Slovenska.


Viac o pojme
Recepčný zákon (1918)

Zákon zo dňa 28. októbra 1918 o zriadení samostatného štátu česko-slovenského (v češtine Zákon ze dne 28. října 1918 o zřízení samostatného státu československého) bol prvý zákon vydaný Národným výborom československým v deň vzniku prvého česko-slovenského štátu. Autorom pôvodného textu zákona je JUDr. Alois Rašín.


Viac o pojme
Česko-slovenská federatívna republika

Česko-slovenská federatívna republika bol (podľa zákona 81/1990 Zb.) oficiálny názov česko-slovenského štátu v slovenskom jazyku od 29. marca 1990 do 23. apríla 1990. Názov štátu bol následne už v apríli zmenený na Česká a Slovenská Federatívna Republika. Oficiálny názov v českom jazyku (podľa českej verzie zákona 81/1990 Zb.) znel Československá federativní republika.


Viac o pojme
Anyási

Anyási alebo anyiasi[1] (výslovnosť: [aňáši]; z maď. anyaország – materská krajina, vlasť[pozn 1]) bolo označenie štátnych príslušníkov Maďarska, ktorí sa na územie južného Slovenska prisťahovali po 2. novembri 1938 (t. j. po prvej viedenskej arbitráži), používané v povojnovej Česko-slovenskej republike.[2] Išlo o sociálne rôznorodú vrstvu obyvateľstva,[3] predovšetkým o úradníkov, žandárov a iných štátnych zamestnancov okupačnej moci. Povojnová slovenská politická reprezentácia ich vnímala ako symbol pomaďarčovania juhu Slovenska, územných zmien a požiadaviek voči Slovensku zo strany Maďarska.[4]


Viac o pojme
Ústava Československej socialistickej republiky

Ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky bola druhou ústavou Česko-Slovenska prijatej v čase monopolnej vlády komunistickej strany (s. 58, 59). Jej prijatie sa odôvodňovalo pokrokom v budovaní socializmu [1]. Národné zhromaždenie prijalo Ústavu ČSSR dňa 11. júla 1960. Ústava ČSSR zrušila dovtedajšiu ústavu (ústavný zákon č. 150/1948 Zb. Ústava Československej republiky).


Viac o pojme
Okupácia južného Slovenska

Okupácia južného Slovenska (1938 – 1945) (v maďarskej histografii zväčša prinavrátenie, v extrémnych prípadoch oslobodenie[1]) bola anexia južných častí Česko-Slovenska Maďarskom na základe výsledku prvej viedenskej arbitráže. Maďarsko okrem južného Slovenska obsadilo aj časť Podkarpatskej Rusi, ktorú po rozpade Č-SR okupovalo celú. Svoje územné zisky voči Slovensku rozšírilo počas Malej vojny. Po skončení druhej svetovej vojny boli pôvodné hranice Česko-Slovenska s Maďarskom obnovené a potvrdené Parížskou mierovou zmluvou.


Viac o pojme
Pomocný technický prápor

Pomocné technické prápory (PTP) boli pracovné útvary Česko-slovenskej ľudovej armády v rokoch 1950 – 1954. Boli v nich zhromažďovaní občania tzv. politicky nespoľahliví a využívaní na ťažké a nebezpečné práce.


Viac o pojme
Pozývací list

Pozývací list (česky: zvací dopis) je hovorové označenie rusky písaného listu z augusta 1968 Leonidovi Brežnevovi, na ktorom sú podpísaní Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. List so žiadosťou o „bratskú pomoc“ „pred hrozbou kontrarevolúcie“ poslúžil ako zámienka na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, ktorá zastavila obrodný demokratizačný proces Pražskej jari.


Viac o pojme
Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko

Česko-slovensko-poľský spor o Těšínsko bol spor medzi Česko-Slovenskom a Poľskom, ktorý sa viedol v rokoch 19181958. Vrcholil v rokoch 19181920 a v roku 1938. S konečnou platnosťou bol ukončený až česko-slovensko-poľskou zmluvou z roku 1958.


Viac o pojme
Presídlenie Maďarov do Čiech

Presídlenie Maďarov do Čiech bolo súčasťou povojnových perzekúcií maďarskej menšiny. Česko-slovenskí predstavitelia, vzhľadom na predchádzajúcu ofenzívnu iredentistickú politiku Maďarska, vnímali prítomnosť maďarskej menšiny ako trvalú hrozbu pre mier a stabilitu štátu. Po neúspešných pokusoch dosiahnuť jej jednostranné vysídlenie podľa vzoru Nemcov sa ťažiskom riešenia maďarskej otázky stali výmena obyvateľstva s Maďarskom, reslovakizácia a nútené presídľovanie v rámci štátu. Tieto opatrenia mali znížiť koncentrácie maďarskej menšiny na južnom Slovensku, rozptýliť ju po republike a pripraviť tak podmienky pre jej asimiláciu. Veľmi dôležitým motívom pre presídľovanie bol aj nedostatok pracovnej sily po vysídlení Nemcov. Maďari však neboli presídľovaní výhradne do českého pohraničia, ale aj do centrálnych okresov.


Viac o pojme
Ukrajinci v Česko-Slovensku

Po prvej svetovej vojne sa na bývalých územiach Ruského impéria vytvorili nové štáty východnej Európy. Akokoľvek sa to boľševici snažili spravodlivo rozdeliť, menšinové národy sa začali búriť, pretože nie každý národ dostal svoj nový štát. Ani sedemmiliónová menšina Ukrajincov to so svojím osudom nemala jednoduché. Ako jediná veľká menšina, ktorej obyvateľstvo bolo kedysi pričlenené k Habsburskej monarchii, si nedokázala utvoriť svoj vlastný štát. Väčšina Ukrajincov sa tak stalo štátnymi príslušníkmi Poľska, Rumunska a Česko-Slovenska.


Viac o pojme
Vznik Česko-Slovenska

Vznik Česko-Slovenska bol proces, ktorý viedol k vytvoreniu samostatného Česko-Slovenska. Česko-Slovensko bolo vyhlásené 28. októbra 1918 a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci versailleského mierového systému.


Viac o pojme
Rada slobodného Česko-Slovenska

Rada slobodného Česko-Slovenska/The Council of Free Czechoslovakia (RSČ) bol vrcholný politický orgán česko-slovenského exilu, založený 25. februára 1949 v USA so sídlom vo Washingtone D.C. Pri založení bolo zverejnené „Prohlášení o založení Rady svobodného Československa“ z pera Ferdinanda Peroutku. RSČ bola podobne ako rádio Slobodná Európa (RFE) financovaná v súlade so zahraničnou politikou USA prostredníctvom neštátnej organizácie National Committee for a Free Europe (NCFE).


Viac o pojme
Užhorodské memorandum

Užhorodské memorandum je označením dokumentu ako výsledku porady Centrálnej ruskej národnej rady (CRNR) 8. mája 1919, ktorú tento spoločný orgán rusínskych národných rád (užhorodskej, prešovskej a chustskej) aj zástupcov emigrácie vyjadril svoju vôľu stať sa autonómnou súčasťou Česko-slovenskej republiky.[1][2] Dokument potvrdzoval výsledky plebiscitu politicky aktívnych Rusínov v USA z decembra 1918 a zahŕňal štrnásť bodov, ktoré formuloval podľa amerického vzoru Grigorij Žatkovič.[3]


Viac o pojme
Bitka o Sevastopoľ (1942)

Bitka o Sevastopoľ bolo ozbrojené stretnutie medzi vojskami Osi (Nemecko, Rumunsko) a ZSSR na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Odohrávala sa od 30. októbra 1941 do 4. júla 1942 v Sevastopole a jeho okolí. Toto mesto bolo hlavným prístavom sovietskej Čiernomorskej flotily. Významnou predohrou bitky boli boje o prístup na Krym. Po prelomení sovietskej obrany sa nemeckým a rumunským vojskám podarilo pomerne rýchlo obsadiť vnútrozemie polostrova. Nasledujúcich 250 dní trvajúce boje o obliehaný Sevastopoľ sa skončili porážkou sovietskych vojsk a veľkými stratami na oboch stranách.


Viac o pojme
Operácia Iskra

Operácia Iskra, alebo aj tretia ofenzíva pri Siňavine bola operácia Červenej armády, ktorej cieľom bolo uvoľniť blokádu Leningradu. Operáciu viedli spoločne Leningradský front pod velením generála L. A. Govorova a Volchovský front pod velením generála K. A. Mereckova. Operácia začala skoro ráno 12. januára 1943 a trvala do konca mesiaca, keď sa situácia na frontoch stabilizovala. Operácia skončila úspešne, podarilo sa získať 8 - 10 kilometrový pozemný koridor pri južnom pobreží Ladožského jazera, ktorým bolo možné sprevádzkovať pravidelnú železničnú dopravu medzi Leningradom a zvyškom Sovietskeho zväzu[1].


Viac o pojme
Východopruská operácia (1945)

515 lietadiel


Viac o pojme
Operácia Kutuzov

Oriolská strategická útočná operácia Kutuzov alebo operácia Kutuzov (rus. Орловская стратегическая наступательная операция «Кутузов») bola sovietska útočná operácia, ktorá prebiehala od 12. júla do 18. augusta 1943 v centrálnej časti sovietsko-nemeckého frontu. Jej úlohou bolo zatlačiť nemecké jednotky v priestore Orla a bola jedným z dvoch sovietskych protiútokov, ktoré prebehli ako odpoveď na nemecký útok v priestore Kurska, ktorý sa začal 5. júla 1943. Druhý protiútok (operácia Rumiancev) prebehol v južnej časti kurského oblúku, v smere na Charkov.


Viac o pojme
Bitka pri ústí La Plata

Bitka pri ústí La Plata bola jedna z námorných bitiek druhej svetovej vojny v Atlantiku medzi nemeckým a spojeneckým námorníctvom. Odohrala sa 13. decembra 1939 pri ústí La Plata.


Viac o pojme
Údolie smrti (Slovensko)

Údolie smrti je označenie územia v údolí potoka Kapišovka, rozprestierajúce sa medzi deviatimi obcami v okrese Svidník. V tomto priestore sa v čase druhej svetovej vojny, v období od 21. do 27. októbra 1944 odohrali ťažké boje, ktoré boli súčasťou karpatsko–duklianskej operácie. Boje priamo zasiahli obce: Dlhoňa, Dobroslava, Havranec, Kapišová, Kružlová, Nižná Pisaná, Svidnička, Vápeník a Vyšná Pisaná.


Viac o pojme
Viedenský dohovor o diplomatických stykoch

Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (angl. Vienna Convention on Diplomatic Affairs) je medzinárodný dohovor o diplomatických vzťahoch, výsadách a imunitách diplomatických misií.


Viac o pojme
Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov

Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov[1] je zmluva prijatá niektorými krajinami Rady Európy na ochranu historických regionálnych alebo menšinových jazykov Európy.[1] Na podpis členským štátom Rady Európy bola otvorená 5. novembra 1992.[1] Charta nadobudla platnosť 1. marca 1998, po tom čo päť štátov Rady Európy prijalo chartu.[1] Vzťahuje sa na jazyky tradične používané občanmi štátov (čiže nie na jazyky používané nedávnymi prisťahovalcami z iných krajín), pričom je podmienkou, aby sa významne líšili od väčšinového alebo úradného jazyka (takže sa nevzťahuje ani na tie, ktoré sú považované za dialekty úradného, resp. väčšinového jazyka). Tieto jazyky musia byť buď používané na istom území (tradične nimi hovoria komunity v regiónoch štátu), alebo sú používané menšinami po celom území, čiže napríklad jidiš alebo rómčina.


Viac o pojme
Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch

Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy a súvisiacich objektoch (angl. European Agreement on Important International Combined Transport Lines and Related Installations, skrátene AGTC) je dohoda európskych štátov z februára 1991, ktorá predpisuje základnú sieť európskej kombinovanej dopravy (cesta-železnica), ako aj štandardy pre železničnú infraštruktúru a minimálne prevádzkové požiadavky. Pokrýva prakticky celú Európu (od Nórska po Turecko, od Portugalska po Rusko), podpísalo ju aj Slovensko, medzi poslednými pristúpila Ukrajina v roku 2006.


Viac o pojme
Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku

Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku (nem. Vertrag über die abschließende Regelung in bezug auf Deutschland, angl. Treaty on the Final Settlement With Respect to Germany) alebo neoficiálne Zmluva dva plus štyri (nem. Zwei-plus-Vier-Vertrag, angl. Two Plus Four Agreement) je medzištátna zmluva medzi Nemeckou demokratickou republikou, Nemeckou spolkovou republikou, Francúzskom, USA, Spojeným kráľovstvom a ZSSR, ktorá umožnila po 45 rokoch znovuzjednotenie Nemecka. Podpísali ju ministri zahraničných vecí uvedených štátov dňa 12. septembra 1990 v Moskve a do platnosti vstúpila 15. marca 1991.


Viac o pojme
Saintgermainská zmluva (1919, menšia)

Tzv. Menšia saintgermainská zmluva (celým názvom Zmluva medzi čelnými mocnosťami spojenými i združenými a Česko-Slovenskom, podpísaná v Saint-Germain-en-Laye dňa 10. septembra 1919) je zmluva medzi štátmi Dohody a jej spojencami, a Česko-Slovenskom, podpísaná v ten istý deň a na tom istom mieste ako Saintgermainská mierová zmluva. Upravuje predovšetkým postavenie národnostných menšín v Česko-Slovensku a obchodné záležitosti. Osobitne sa venuje (žiadanému) autonómnemu postaveniu Podkarpatskej Rusi. Je súčasťou versaillského systému.


Viac o pojme
Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe

Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe alebo nepresne Záverečný helsinský akt je akt podpísaný 35 štátmi (USA, Kanada 33 európskych štátov) na záver záverečnej fázy rokovaní Konferencie o bezpečnosti a spolupráce v Európe v roku 1975.


Viac o pojme
Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na poklade karnetov TIR

Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR alebo Dohovor TIR je multilaterálna colná zmluva z 15. januára 1959, revidovaná 14. novembra 1975, o medzinárodnej cestnej preprave tovaru na podklade karnetu TIR.


Viac o pojme
Zmluva o nešírení jadrových zbraní

Zmluva o nešírení jadrových zbraní (ang. Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons) je zmluva, ktorá má obmedziť šírenie jadrových zbraní, ktorá bola podpísaná 1. júla 1968 a do platnosti vstúpila v roku 1970. V súčasnosti ju podpísalo 189 krajín, z ktorých 5 (USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Rusko a Čína) vlastní jadrové zbrane. Myšlienkou tejto zmluvy je, že štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, zaväzuje k jadrovému odzbrojeniu, zatiaľ čo štáty, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, sa vzdajú práva ich vyrábať alebo inak získavať. Na oplátku, že sa štáty, ktoré nedisponujú jadrovými zbraňami vzdajú ich výroby, im bol prisľúbený rovnoprávny prístup k jadrovým technológiám. Jediné štáty, ktoré zmluvu nepodpísali sú India, Izrael a Pakistan. Severná Kórea zmluvu prijala, neskôr vypovedala. Všetky tieto štáty aj vlastnia jadrové zbrane.


Viac o pojme
Ženevský protokol

Medzinárodný dohovor o zákaze použitia plynov a bakteriologických zbraní vo vojne (väčšinou nazývaný Ženevský protokol) je medzinárodná dohoda zakazujúca ako prvý použiť chemické či biologické zbrane vo vojne.


Viac o pojme
Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistic

Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík (originálne názvy: čes. Smlouva o přátelství, vzájemné pomoci a poválečné spolupráci mezi Československem a Svazem sovětských socialistických republik, rus. Договор о дружбе, взаимной помощи и послевоенном сотрудничестве между Союзом Советских Социалистических Республик и Чехословацкой РеспубликойDogovor o družbe, vzaimnoj pomošči i poslevoennom sotrudničestve meždu Sojuzom Sovetskich Socialističeskich Respublik i Čechoslovackoj Respublikoj) bola bilaterálna zmluva podpísaná 12. decembra 1943 medzi Dočasným štátnym zriadenímZväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR).


Viac o pojme
Londýnska zmluva (1930)

Londýnska zmluva bola zmluva, ktorú 22. apríla 1930 uzatvorili po Washingtonskej zmluve námorné veľmoci - Spojené kráľovstvo, USA, Japonsko . Odmietli ju podpísať Francúzsko a Taliansko.


Viac o pojme
Dohovor o chemických zbraniach

Dohovor o chemických zbraniach, celým názvom Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení (angl. Convention on the Prohibition of the Development, Production, Stockpiling and Use of Chemical Weapons and on their Destruction), je medzinárodná zmluva, ktorou sa štáty zaviazali nevyvíjať, nevyrábať, inak nezískavať, nehromadiť, neskladovať alebo nepoužívať chemické zbrane, takisto ich ani priamo či nepriamo komukoľvek poskytovať.[1]


Viac o pojme
Britsko-ruská dohoda (1907)

Britsko-ruská dohoda z roku 1907 (iné názvy: britsko-ruská zmluva z roku 1907, rusko-britská dohoda/zmluva z roku 1907, anglicko-ruská zmluva/dohoda z roku 1907, rusko-anglická zmluva/dohoda z roku 1907, anglo-ruská zmluva/dohoda z roku 1907, sanktpeterburská zmluva; rus. Англо-русская конвенция 1907 года[1], Англо-русское соглашение 1907 года[2], angl. Anglo-Russian Convention of 1907) je názov medzinárodnej zmluvy, ktorá bola podpísaná 31. augusta 1907 v ruskom Petrohrade medzi Ruskou ríšou a Britským impériom. Zmluvu, ktorá vymedzila sféry vplyvu medzi dvomi ríšami v Strednej Ázii, podpísal ruský minister zahraničných vecí Alexandr Izvoľskij a britský veľvyslanec Arthur Nicolson. Zmluva znamenala koniec tzv. Veľkej hry v Ázii a zavŕšila vytvorenie Dohody.


Viac o pojme
MHD Žiar nad Hronom

MHD Žiar nad Hronom (Mestská hromadná doprava Žiar nad Hronom) je sieť mestskej dopravy v Žiari nad Hronom. Tvorí ju 5 autobusových liniek prevádzkovaných spoločnosťou SAD Zvolen.


Viac o pojme
Lutilský potok (prítok Hrona)

Lutilský potok je vodný tok na Strednom Pohroní, na území okresov Prievidza a Žiar nad Hronom. Je to pravostranný prítok Hrona s dĺžkou 20,5 km a je tokom III. rádu.


Viac o pojme
Zoznam kultúrnych pamiatok v Žiari nad Hronom

Toto je zoznam kultúrnych pamiatok v meste Žiar nad Hronom v okrese Žiar nad Hronom.


Viac o pojme
Zoznam ulíc a námestí v Žiari nad Hronom

Toto je zoznam ulíc a námestí v Žiari nad Hronom.


Viac o pojme
Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom

Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom je kultúrno-výchovné zariadenie[2] pozostávajúce z astronomického observatória aj planetária. Jeho úlohou je sprístupňovať a rozširovať informácie o astronómii a príbuzných prírodovedeckých témach medzi laickou verejnosťou, predovšetkým medzi deťmi a mládežou. K jeho organizačným súčastiam patrí Hvezdáreň v Banskej Bystrici a Hvezdáreň v Rimavskej Sobote.


Viac o pojme
Zločinecká skupina

Zločinecká skupina je dlhší čas trvajúce štruktúrované zoskupenie najmenej troch osôb na účely trestnej činnosti s cieľom dosiahnuť zisk alebo preniknúť a získať kontrolu v orgánoch verejnej moci, podnikateľských alebo nepodnikateľských subjektoch a uplatniť v nich svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná činnosť alebo príjmy z nej.[1]


Viac o pojme
Tchien-an-men kuang-čchang

Tchien-an-men kuang-čchang (iné názvy: Námestie Tchien-an-men, Tchien-an-men, Námestie nebeského pokoja, Námestie nebeského mieru; čín. 天安門廣/天安门广场 – Tchien-an-men kuang-čchang – pchin-jin: Tiān ānmén Guǎngchǎng = doslova „(Veľké) námestie Brány nebeského pokoja“) je námestie v Pekingu pred Bránou nebeského pokoja.


Viac o pojme
1562

Rok 1562 v oblastiach:
Kultúra
HudbaUmenie
Iné oblasti
SlovenskoVeda


Viac o pojme
Kategória:Vektorový počet

V tejto kategórii sa nachádza 8 stránok z 8 celkom.


Viac o pojme
Kategória:Diferenciálne operátory

V tejto kategórii sa nachádza 8 stránok z 8 celkom.


Viac o pojme
Parciálna derivácia

Parciálna derivácia funkcie o viacerých premenných je jej derivácia vzhľadom na jednu z týchto premenných, pričom s ostatnými narábame ako s konštantami (v tomto kontexte je teda opakom úplnej derivácie, kde môžu všetky premenné meniť svoje hodnoty). Parciálne derivácie sa využívajú vo vektorovom počte a v diferenciálnej geometrii.


Viac o pojme
Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho

Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho (iné názvy: kánon/ofícium na počesť Dimitra Solúnskeho, kánon svätého Demetra Solúnskeho, kánon na počesť svätého Dimitra)[1][2][3] je staroslovienska básnická skladba veľkomoravského pôvodu, ktorá oslavuje svätého Demetera Solúnskeho, patróna mesta Solún.[4][5]


Viac o pojme