Vladimír Havrilla
slovenský sochár
Narodenie	13.5.194313. máj 1943 (80 rokov) Bratislava, Slovensko
Bydlisko	Bratislava
Národnosť	slovenská
Alma mater	Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava
Odkazy
Webstránka
Biografický portál

Vladimír Havrilla (* 13. máj 1943, Bratislava) je slovenský sochár, venuje sa klasickému a konceptuálnemu sochárstvu, filmu, digitálnej grafike a literatúre. Žije a tvorí v Bratislave. V rokoch 1962-68 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v r. 1990-93 pôsobil ako docent na oddelení sochárstva. Od sedemdesiatych rokov sa venuje experimentálnemu filmu, klasickému i konceptuálnemu sochárstvu, tradičným médiám ako kresba, maľba či keramika. Od konca deväťdesiatych rokov sa venuje počítačovej grafike a počítačovej 3D animácii. Navrhoval fontány a kreslil. Pod pseudonymom Roberta Weinerová publikoval fragment románu Noc a deň. Od 1968 modeluje sochy, tvorí krátke trikové filmy, píše básne a poviedky. V 80. rokoch tesal do dreva figurálne sochy. Od 1998 tvorí prevažne vo virtuálnom svete.

Film a počítačová animácia

Od 70. rokov sa systematicky zaoberal tvorbou krátkych experimentálnych filmov. Patril medzi prvých, čo sa na Slovensku začali venovať experimentálnym umeleckým filmom. Spôsobilo to zistenie že Andy Warhol točí vo svojej Factory filmy, kde necháva svoje „herečky“ levitovať, alebo rozplynúť sa. Havrilla svoje filmy nakrúcal vlastnou 8mm kamerou. Patria medzi ne:Vtáčia žena (1972), White rúra (1973), White pena (1973), Lift (1974), No limit (1976), Lebo veľa hrešila (1977), Modliaca figurína (1977), Milosť (1977), Bábika (1982). V neskoršom období autor pracoval aj s videom napr. v titule Námorníček (1992), ktorý je záznamom rovnomennej akcie.

Charakteristika tvorby:

Havrilla sa snažil priblížiť popartu v Amerike (Rauschenberg, Warhol, Rosenquist,Lichtenstein). V jeho filmoch a animáciách, viac než v iných prácach, striehne na diváka znepokojivá absurdita. Jasná je z nich fascinácia (najmä ženským) telom, jeho grotesknosťou, nestabilitou; nič v nich netrvá, nestojí na mieste – všetko sa prelína, mizne, opäť sa vynára.

Havrilla sa v  rozhovore s Evou Filovou^[1] vyjadril, že považuje za film za “vyššiu” formu umenia ako je sochárstvo a maliarstvo. Kameru si obľúbil, lebo zistil, že sa tam dá robiť aj s priestorom aj s časom. Bavilo ho, že tá forma sa dá zobrazovať aj v čase. V tom istom rozhovore tvrdí, že jeho „filmy boli založené na výtvarnom umení – sú to všetko vizuálne experimenty“. Prejavujú sa tu vplyvy psychedelickej kultúry, ktorú Havrilla vnímal ako mladý človek v 60. rokoch.

Príklad filmu Lift: Film zobrazuje dve dievčatá, ktoré sa vznášajú nad zemou nad čiarami tenisového kurtu. Je to čiernobiely film bez zvuku, jeho cieľom je vyvolať vizuálny zážitok. Film sa robil po jednotlivých záberoch počas ktorých študentky baletu vyskočili do vzduchu, medzitým sa otáčali a prechádzali v priestore autor robil zábery vždy len vtedy, keď boli vo vzduchu. Výsledný pohyb zaznamenaný v obraze vytvára dojem levitácie.

V deväťdesiatych rokoch začal pracovať s počítačom. Postavy a námety sú rovnaké, ako v jeho predchádzajúcej tvorbe. Vystupujú v iných kontextoch, iných médiách a iných predvedeniach stále dokola, pretože to je ten jeho svet. V jeho kresbách a maľbách (neskôr aj vo filme a počítačovej grafike) vystupujú strácajúce sa postavy, postavy, ktorých pokožka „chveje sa a kmitá“ vďaka krehkej čiarkovanej drobnokresbe, či postavy rozpohybované rozhovormi vpísanými do komiksových bublín.

Životopis

• 1944 - Podľa svedectva povstalcov z dediny Šumiac v r. 1944 ako dieťa napomenul SSmanov, aby nestrieľali do civilných osôb
• 1976 väznený ako disident v Justičnom paláci v Bratislave
• 1989 - 1991 docent, vedúci sochárskeho ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave

Dielo

Sochy (výber)

• 1970 - 4 reliéfy a 1 socha, vápenec, Dom smútku, Revúca
• 1976 - Zelený dom, hliník a pieskovec, interiér reštaurácie, Bratislava
• 1989 - Zenové dievča, bronz, žula, exteriér v Petržalke, Bratislava
• 1984/2011 - Žena-lyžica, bronz, hliník a čerešňa

Film (výber)

• 1972 - Vtáčia žena
• 1973 - White pena
• 1973 - White rúra
• 1974 - Lift
• 1976 - No limit
• 1977 - Milosť
• 1977 - Modliaca figurína
• 1982 - Bábika
• 2011 - Les peintres cubiste

Scénaristika (výber)

• Holografické dievča (1973, 1984)
• Plást (1989)
• Elektrikár (1990)
• Odysseov návrat (1990, 1992)
• Tango, pieseň srdca (1994)
• Posledný let (1996)

Poviedky (výber)

• 2007 - Filmové poviedky, Praha
• 2014 - Best European Fiction, The Teacher and The Parchment, Dalkey Archive USA, (antológia)

Výstavy

Samostatné výstavy (výber)

• 1971 - Galéria mladých (spolu s C. Koreňom a Ľ. Hološkom)
• 1982 - Druhá strana platne, súkromný byt v Petržalke, na druhý deň po otvorení polícia konanie výstavy zrušila
• 1993 - Popliesť kupca, Galéria Nova, Bratislava
• 1999 - Lodné okienko, Galéria Akcent, Ľudová Banka, Bratislava
• 2000 - Ufo Rebuild WTC, WTC, New York
• 2001 - Ufo prestavuje WTC, Galerie Václava Špály, Praha
• 2002 - 98% Zen, Galéria mesta Bratislavy
• 2003 - Retrospektíva, Galéria Medium, Bratislava
• 2005 - 24 nových malieb, Soga, Bratislava
• 2006 - Medzi sci-fi, slasťou a zenom, Slovenská národná galéria, Bratislava

• 2007 - Ten Minutes, Galerie Mánes, Praha
• 2009 - White, Slovenský inštitút, Viedeň (spolu s KW)
• 2013 - Out of the Circle, České centrum, New York, (spolu s J. Kovandom, B. Naumanom a A. Warholom)

Literatúra

Katalógy výstav (výber)

• HRABUŠICKÝ, Aurel: Vladimír Havrilla. In: RUSINOVÁ, Zora a kol.: 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2000, s. 97-98.
• HRABUŠICKÝ, Aurel: Umenie Fantastického Odhmotnenia. In HRABUŠICKÝ, Aurel a kol.: Slovenské vizuálne umenie - 1970 - 1985. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2002. ISBN 8080590737
• MACKO, Jozef: Slovenský alternatívny a experimentálny film. In HRABUŠICKÝ, Aurel a kol.: Slovenské vizuálne umenie - 1970 - 1985. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2002. ISBN 8080590737
• RUSINOVÁ, Zora: Vladimír Havrilla. In: Umenie akcie / Action Art 1965–1989. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2001.
• STRAUSS, Thomas: Bilder aus der Slowakei 1965–1980. II. J. Meliš. P. Bartoš. M. Kern. V. Havrilla. D. Tóth. Essen : Galerie Pragxis, 1982.

Referencie

Externé odkazy

• http://www.havrilla.net/
• http://www.youtube.com/channel/UCir8iEfatpKn7nG8XUaPTyw
• http://abart-full.artarchiv.cz/osoby.php?IDosoby=5412
• Vladimír Havrilla Archivované 2019-06-04 na Wayback Machine na stránkach Monoskopu
• http://www.artandconcept.eu