Spišská Nová Ves
mesto
1. Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 2. Provičný dom, 3. Radnica, 4. Mariánsky stĺp, 5. Miesto prianí, 6. Socha kpt. Jána Nálepku, 7. Galéria umelcov Spiša, 8. Reduta.
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Spišská Nová Ves
Región	Spiš
Časti	Novoveská Huta, Pod Tepličkou
Vodné toky	Hornád, Brusník, Holubnica
Nadmorská výška	430 m n. m.
Súradnice	48°56′39″S 20°33′39″V / 48,944167°S 20,560833°V / 48.944167; 20.560833
Rozloha	66,67 km² (6 667 ha) [1]
Obyvateľstvo	34 544 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	518,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1268
Primátor	Pavol Bečarik[3] (SNS, HLAS-SD, SMER-SD, SME RODINA)
PSČ	052 01
ŠÚJ	526355
EČV (do r. 2022)	SN
Tel. predvoľba	+421
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Radničné nám. 70 52 01 Spišská Nová Ves
E-mailová adresa	radnica@mestosnv.sk
Telefón	053 / 417 6610
Fax	053 / 442 69 80
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Spišská Nová Ves
Webová stránka: spisskanovaves.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Spišská Nová Ves ( slovenská výslovnosť, lat. Villa Nova/Noua Civitas, nem. Zipser Neudorf/Neudorf, maď. Szepesújhely alebo Igló, iné názvy pozri kapitolu Názov) je spišské mesto a okresné mesto ležiace v Košickom kraji. Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku. Archeologické nálezy po Slovanoch z územia mesta a okolia pochádzajú už z 8. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1268 ako osada Villa Nova. Osada bola založená nemeckými kolonistami pri starej slovanskej osade Iglov. V stredoveku pomohlo rozvoju mesta právo využívať náleziská medi, železa a striebra. V meste pôsobila aj známa zvonolejárska dielňa. Od roku 1412 patrila Spišská Nová Ves patrila medzi mestá zálohované Poľsku. Po skončení Poľského zálohu sa stala sídlom Provincii XVI spišských miest vrátených Uhorsku. Spišská Nová Ves čoraz viac predstavovala vážnejšieho konkurenta Levoče. Vybudovaním Košicko – bohumínskej železnici v roku 1871. Spišská Nová Ves sa stala postupne priemyselným a dopravným centrom Spišského regiónu.^[4][5]

Polohopis

Mesto leží vo východnej časti Slovenska v Košickom kraji, na rieke Hornád v južnej časti Hornádskej kotline, na východnom okraji Slovenského raja, v mieste stretu s Volovskými a Levočskými vrchmi. Kým stred mesta leží v nadmorskej výške 430 m.n.m a zalesnený kataster mesta v južnej časti dosahuje nadmorskú výšku 1266 m.n.m (Veľká Knola).^[4]

Geológia

Nachádzajú sa tu rozsiahle rudné ložiská v centrálnej časti Volovských vrchov. Z rúd železa sa ťažil siderit a limonit, z medených rúd chalkopyrit a tetraedrit a zo strieborných rúd tetraedrit s prímesou ortuti. Mesto je priamou bránou do Národneho parku Slovenský raj. V katastri mesta sa začína mnoho turistických ciest do celého Slovenského raja.^[6]

Vodné toky

Katastrom mesta pretekajú vodné toky:

• Hornád
• Brusník
• Holubnica
• Čingovský potok
• Hnilica
• Suchohorský potok
• Labanec

Vodné plochy a jazerá

Vodné pomery mesta neboli priaznivé pre vytvorenie prírodných vodných plôch. V meste sa nachádza jazero v areáli ZOO a bagrovisko nad bývalou tehelňou. V mestskej časti Novoveská Huta sa nachádzajú menšie rybníky. Neďaleko mesta sa nachádza vodná nádrž Klauzy v katastri obce Smižany a juhozápadne sa nachádza vodná nádrž Palcmanská Maša.

Politika

Časti mesta

• mestské časti: Novoveská Huta, Pod Tepličkou
• miestne časti: Staré mesto, Ferčekovce, Telep, Mier, Tarča, Východ, Za Hornádom, Západ, Blaumont, Červený Jarok
• osady: Hájik, Pod skalou, Potok, Virčulňa, Predná Huta

Symboly mesta

Erb mesta tvorí modrý štít zo stredu vrchu zeleného trojvršia vyrastajú tri zlaté, červenostredé a zelené kališné ruže na zelených listnatých stopkách, na bočných vŕškoch strieborné banícke kladivká (rozpájacie a bicie), ktoré symbolizujú poľnohospodársko-banícky ráz mesta. Takzvaný nosič štítu je Korunovaná Panna Mária s gloriolou je, patrónka farského kostola a patrónkou mesta, odetá do červeného rúcha a modrého plášťa so zlatým žezlom v ľavici. Erb mesta nie je presne datovaný ale vo svojej pečati používa symbol troch ruží a baníckych kladiviek nie je darované. Prvá darovaná pečať s týmito znakmi je z roku 1663.^[7]

Pečať mesta bola symbolom výkonu verejnej správy a súdnictva. Na mestskom pečatidle z konca 16. storočia sa nachádza latinský kruhopis: SIGGILLUM LIBERAE REGIAEGY MONTANAE CIVITATIS IGLO – Pečať slobodného a kráľovského banského mesta Iglo. Na pečatidle sa prvýkrát objavujú ruže vo váze. Cisár Ferdinand II. udelil 29. marca 1632 vo Viedni právo pečatiť svoje písomnosti červeným voskom. Predtým ich smelo pečatiť len zeleným alebo čiernym voskom. Toto právo spišským zálohovaným mestám potvrdil v roku 1655 Ferdinand III. aj Leopold I. v roku 1688.^[7]

Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste bola vyhotovená nová pečať mesta podľa predlohy PhDr. Jozefa Kuruca akademickým sochárom Imrichom Svitanom. Pečať je okrúhla, s kruhopisom v latinčine SIGILLUM CIVITATIS VILLA NOVA – Pečať mesta Spišská Nová Ves a uprostred pečate sa nachádza erb mesta Spišská Nová Ves.^[7]

Insígnie alebo tiež nazývané, ako primátorská reťaz, sú ďalším symbolom mesta, pozostávajú z medaily, na ktorej je erb mesta a ohniviek tvoriacich reťaz na ktorých sú symboly reprezentatívnych cechov (baníkov, kamenárov, zvonolejárov, čižmárov, stolárov, kovolejárov a garbiarov), ktoré pôsobili v Spišskej Novej Vsi v minulých storočiach. Pôvodne insígnie mesta a symboly sa nezachovali. Pri príležitosti 725. výročia prvej písomnej zmienky o meste boli vytvorené nové mestské insígnie (primátorská reťaz). Primátorskú reťaz navrhol PhDr. Jozef Kuruc a vyhotovil rodák zo Spišskej Novej Vsi a akad. sochár Imrich Svitana.^[7]

Vlajka mesta používa mestské farby. Vlajka mesta má pomer strán 2 : 3 a je ukončená zostrihom siahajúcim do jednej tretiny listu vlajky, pozostáva zo štyroch pozdĺžnych rovnako širokých pruhov mestských farieb.^[7]

Farby mesta je žltá (farba hlavnej erbovej figúry ruže, ako náhrada za zlatú), zelená (farba trojvršia a stopiek ruží), biela (farba baníckych kladív, ako náhrada za striebornú) a modrá (farba štítového poľa).^[7]

Primátori mesta

Pozri aj: Zoznam najvyšších predstaviteľov mesta Spišská Nová Ves

po roku 1989:

• 1989 – 1990 – Ing. Ján Borovský
• 1990 – 1994 – Ing. Rastislav Jacák
• 1994 – 2002 – Ing. Karol Mitrík
• 2002 – 2006 – Mgr. Anna Fedorová
• 2006 – 2018 – PhDr. Ján Voľný, PhD.
• 2018 – súčasnosť – Ing. Pavol Bečarik

Dejiny

Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom. V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši. Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.

Mongolský vpád do Uhorska, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov. Z toho dôvodu sem panovník vyslal svojich vyslancov, aby na celom Spiši vymedzili hranice medzi chotármi jednotlivých obcí.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.

Posledné archeologické výskumy ukázali, že starí Slovania žili na území terajšej Spišskej Novej Vsi aj v období Veľkomoravskej ríše. Ich osada sa rozprestierala na území od hospodárskeho dvora Spišstavu až do úrovne parku na námestí. Po páde Veľkej Moravy sa život na tejto lokalite neprerušoval. Obyvatelia sa presídlili na územia medzi Mlynskou ulicou a Redutou. Archeológovia usudzujú, že to bol pravdepodobne historicky známy slovanský Iglov. Osídlenie na tomto území bolo prerušené v polovici 13. storočia pravdepodobne tatárskym vpádom. Po ňom sa sem znovu vrátili pôvodní obyvatelia a obnovili svoje zničené obydlia na starom sídlisku. V druhej polovici 13. storočia sa k nim usadzujú saskí kolonisti a budujú si svoju novú obec, ktorá sa postupne rozrastá do podoby terajšej Spišskej Novej Vsi. O tomto novom územnom celku – novej obci, hovorí listina ostrihomského arcibiskupa Filipa z 29. novembra 1268, v ktorej sa spomína "plebanus de Villa Nova". Je to prvá písomná zmienka o Spišskej Novej Vsi.

Názov

Názov mesta Spišská Nová Ves je odvodený pravdepodobne z latinského a nemeckého názvu. Mesto vzniklo spojením slovanskej osady Iglov (maď. Igló) a mladšej nemeckej osady ako Villa Nova, Neudorf a Nová Ves. Pomenovanie Iglov podľa F. Javorského pochádza od slovanského slova igla, ihla, igilica alebo ihlica. Názov bol odvodený pravdepodobne od geografickej polohy slovanskej osady v tvare ihly ležiacej na sútoku riek Hornád a Brusník. Podľa Marsinu a Halagu je slovanský pôvod názvu mesta nespochybniteľný, ale zároveň tvrdia, že názov je prevzatý od vtedajšieho miestneho potoka. Ako nepravdepodobné sa ukazujú tvrdenia o pôvode názvu od ihličnatého lesa alebo nemeckého tvaru mena Egídius (nem. GIlg alebo Ilg) alebo hľadania spojenia medzi historickým názvom Jihlavy a Spišskej Novej Vsi. Podľa jazykovedca Š. Ondruša odmieta odvodenie od slovanského slova igla. Pôvod názvu mesta podobne ako v prípade Jihlavy predpokladá základ v praslovanskom jazyku jug teda juh vo význame svetla, svetlej južnej strany, odvodzuje ho teda od výrubanje lesnej plochy (Juglava – Iglava – Iglov).^[6]

Ostatné tvary názvu mesta sú:^[6]

• latinský názov: Villa Nova/Noua Civitas
• nemecký názov: Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Newendorph, Newndorff, Newstat
• maďarský názov: Igló, Igolouzaza, Iglosasa, Iglawya

Vývin názvu mesta

• 1349 – Cirk
• 1268 – Villa Nova
• 1295 – Igolouzaza
• 1297 – Igluzaza
• 1312 – Iglo
• 1312 – Taruna vill pidza
• 1317 – Noua villa
• 1369 – Iglosasa
• 1380 – Iglo alio nomine Novavilla
• 1399 – Newendorph
• 1409 – Noua Civitas
• 1410 – Iglow alias Nova Villa
• 1411 – Iglauia nomine Nowavilla
• 1412 – Newdorf
• 1416 – Nowa Civitas alias Iglo
• 1467 – Newndorff
• 1486 – Newstat
• 1508 – Iglawya
• 1786 – Nowa Wes
• 1920 – Spišská Nová Ves

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Spišská Nová Ves vznikla pri ceste vedúcej zo Spišských Vlách do Spišského Štvrtku. Po rozšírení cesty a výstavbou domov po stranách na úzkych dlhých gotických parcelách vzniklo šošovkovité námestie, ktoré v stredoveku svojím rozsahom prevyšovalo námestia ostaných východoslovenských miest. Okolo námestia vznikli pôvodne menšie roľnícke domy so štítovými strechami. Až od 15. storočia vyrástli na ich mieste jednoposchodové murované domy. Zástavba tvorila len dva bloky, keďže Spišská Nová Ves nemala okrem námestia žiadne ulice, okrem cesty z Rožňavy do Levoče, ktorá priečne pretínala mesto. Mesto bolo ohradené len jednoduchým fortifikačným systémom a vchádzalo sa doň štyrmi bránami. Obranný systém a brány s výnimkou jednej boli zbúrané na začiatku 19. storočia v dôsledku rozširovania mesta. Dominantou námestia je farský Kostol nanebovzatia Panny Márie. Pred kostolom sa pravdepodobne nachádzala budova fary a školy. Celý areál kostola bol obohnaný hradbou. Po požiari v roku 1849 zhorela fara a škola, jej zvyšky spolu s hradbou boli odstránené. Koncom 18. storočia postavili za kostolom súčasnú budovu radnice a evanjelický kostol. Z druhej strany farského kostola boli menšie domy, ktoré tvorili tzv. stredný riadok.^[8][6] Z urbanistického hľadiska je cenné šošovkovité námestie, ktoré vďaka svojim pamiatkovým hodnotám bolo 20. 1. 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu.^[9]

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---