Sedliak bol v časoch poddanstva príslušník najmajetnejšej vrstvy z poddaných na zemepanskej pôde, t. j. taký poddaný na zemepanskej pôde, ktorý mal v držbe buď celú poddanskú usadlosť alebo jej relatívne veľkú časť (neskôr upresnené na najmenej 1/8 usadlosti). Manželka sedliaka sa nazývala sedliačka.

Sedliak nepatril medzi zemanov. Ostatní, chudobnejší, poddaní na zemepanskej pôde sa označovali ako želiari (resp. želiari a podludníci). Primerane k veľkosti majetku sedliaka boli stanovené jeho povinnosti voči zemepánovi.

Povinnosti a bremená sedliakov na Slovensku možno časovo rozdeliť na tri etapy:

• Prvá trvala od začiatku kolonizácie do vzbury sedliactva v roku 1514.
• Druhá sa počíta od vzbury sedliactva v roku 1514 do uznesenia tereziánskeho urbára v roku 1767.
• Tretia trvala od roku 1767 až do zrušenia poddanstva v roku 1848 .

Zdroje

• sedliak Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V (R-rab — Š-švrkotať). Bratislava : Veda, 2000. 690 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7.
• ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02478-X.
• Opočenská, M.: Slovenský diplomatár
• JANŠÁK, Štefan. Slovensko v dobe uhorského feudalizmu : hospodárske pomery od r. 1514 do r. 1848. Bratislava : Kuratorium Čs. zemedel. muzea za spoluúčasti Slobodného Učenia Sedliackeho, 1932. 298 s. (Publikácie Československého zemedelského muzea; zv. 21.)