Pata - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Pata

Pata
obec
Vzdušný pohľad na časti obce Pata
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Región Dolné Považie
Vodné toky Jarčie, Zájarčie, Šoporniansky kanál, Bábsky potok
Nadmorská výška 138 m n. m.
Súradnice 48°16′25″S 17°49′38″V / 48,273611°S 17,827222°V / 48.273611; 17.827222
Rozloha 17,55 km² (1 755 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 253 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 185,36 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Starosta Jozef Berčík[3] (KDH)
PSČ 925 53
ŠÚJ 503959
EČV (do r. 2022) GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pata, Galanta District
Webová stránka: obecpata.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Paťan, Patianka, Paťania[4]

Pata je vidiecka obec na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji v okrese Galanta. Leží na okraji Nitrianskej pahorkatiny. Preteká ňou potok Jarčie a niekoľko menších vodných tokov. K 31. decembru 2021 mala Pata 3241 obyvateľov, čo ju radí k stredne veľkým obciam Slovenska. Prevažnú väčšinu tvorí obyvateľstvo slovenského pôvodu a rímskokatolíckeho vierovyznania.[5][6][7]:10

V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. Významnou historickou udalosťou v dejinách obce bola bitka medzi maďarskými a cisárskymi vojskami (1849), ktorú pripomína obelisk za obcou.[5][6][7]

Polohopis

Pata sa nachádza v centrálnej časti Podunajskej nížiny na juhozápadnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Územie Paty je tvorené miernou pahorkatinou a plytkou dolinou Jác.[6] Stredná časť obce leží v nadmorskej výške 130 m n. m. Nadmorská výška v okrajových častiach katastra kolíše od približne 121/3 m n. m. (južný tok Jarčia medzi lokalitami Dolné lúky a Zájarčie)[8], až po približne 179 m n. m. (lokalita Zaháje pri severozápadných hraniciach katastrálneho územia).[7][8]

Obec Pata, pohľad z juhu, v popredí lokalita Diely, v pozadí lokalita Pakdomy

Katastrálnym územím pretekajú vodné toky Jarčie (aj Jác[7]:3), Zájarčie a Šoporniansky kanál.[8] Severnú hranicu s katastrálnym územím obce Báb tvorí Bábsky potok.[7]:3 Všetky potoky odvodňuje Jarčie, ktoré sa následne pri neďalekej vodnej nádrži Kráľová vlieva z ľavej strany do rieky Váh.

Územie Paty spadá do teplej klimatickej oblasti a nížinného typu klímy. Priemerná ročná teplota vzduchu v obci dosahuje rozmedzie hodnôt 9 až 10 °C. Zrážky dosahujú priemerne 550 – 600 mm/rok. Snehová pokrývka sa v lokalite Paty nedrží dlhšie než 90 dní v roku.[7]:2

Prevládajúcim typom pôdy je úrodná černozem, v doline vodného toku Jarčie prevládajú lužné pôdy.[6][7] Z výmery pôdneho fondu zaberala v roku 2021 poľnohospodárska pôda 85,9 %. V rámci nej mala najväčší rozsah orná pôda (91,3 %). Z hľadiska nepoľnohospodárskych plôch zaberalo najväčší rozsah zastavané územie (63,2 %).[7]:2 – 3

Pata, pohľad na lokalitu Borody, v pozadí obec Pusté Sady

S výnimkou menších lesíkov (pozostatkov lužných lesov najmä v lokalite Pakdomy a Borody v smere na Pusté Sady)[7]:3[8] je chotár obce odlesnený.[6] Menšie zalesnené plochy sa nachádzajú v lokalite Dubník, v lokalite Kopanice (tzv. Sítí), v lokalite Dolinka a za Hedviga majerom (tzv. Papuča).[8] V rámci fytogeografického členenia Slovenska patrí územie obce do oblasti panónskej flóry. Zarastené plochy tvoria najmä jasene (70 % lokality Pakdomy), agáty, borovice a javory. Časť nezalesnených plôch tvoria trvalé trávne porasty, oblasť pri potoku Jarčie aj mokraďové porasty. V obci sa nenachádzajú vyhlásené chránené územia ani biocentrá a biokoridory regionálneho ani nadregionálneho významu.[7]:3

Pata leží v turistickom regióne Dolné Považie.[7] Susedí s obcami Šoporňa, Báb, Pusté Sady, Šintava a Hájske. Územie obce hraničí s Nitrianskym samosprávnym krajom, presnejšie s okresom Nitra (obec Báb) a okresom Šaľa (obec Hájske). Pata leží 9 km východne od mesta Sereď, v tesnej blízkosti rýchlostnej cesty R1. Vzdialenosť od okresného sídla, Galanty, je približne 17 km. Vzdialenosť od krajských miest Trnava a Nitra je približne rovnaká, 25 km. Od hlavného mesta Bratislavy je obec vzdialená 63 km.[7]

Dejiny

Kostol Narodenia Panny Márie v Pate (tzv. starý kostol), pohľad zo Školskej ulice

Pravek a rímska doba

Prvé dôkazy o prítomnosti pravekého človeka v tejto oblasti Slovenska pochádzajú zo strednej doby kamennej. Priamo v zastavanom území obce sa mala nachádzať mohyla z obdobia neolitu, nikdy však nebola zdokumentovaná.[9]:8n

Územie bolo pravekým obyvateľstvom obľúbené najmä pre jeho polohu na križovatke ciest, blízkosť brodu cez Váh a pre úrodné pôdne typy. Praveký človek uprednostňoval vyvýšené miesta a pahorkatiny, aké začínajú v katastri obce a pokračujú smerom na sever.[9]:8

Potok Jarčie v Pate, fotografia z mostu na Nitrianskej ulici

Hrobové nálezy ľudu nitrianskej kultúry v blízkom regióne dokazujú osídlenie širšieho územia Paty aj v období staršej doby bronzovej.[10] V lokalite Diely (staršie aj Horné diely), pri R1 smerom na Šoporňu, sa v rokoch 1997 – 1999 uskutočnil archeologický výskum pod vedením Ivana Chebena.[11] Objavené boli sídliskové jamy a kostrové pohrebisko únětickej a maďarovskej kultúry. Na mieste pohrebiska sa nachádzalo viac ako 200 hrobov, čo dokazuje, že sa na území obce nachádzalo viacgeneračné sídlisko.[10] Väčšina hrobov, s výnimkou detských, bola vyrabovaná už v praveku. I napriek tomu bolo na mieste objavených viacero predmetov. Kostrový hrob v severozápadnej časti obce zároveň zakladá hypotézu, že v zastavanom území obce sa mohlo nachádzať ešte jedno pohrebisko.[9]:9 – 10

Osada maďarovskej kultúry zanikla krátko pred odsunom miestneho obyvateľstva z južného Slovenska preč k Stredomoriu. Zvyšky miestneho obyvateľstva zrejme splynuli s čakanskou kultúrou, ktorá zanikla v 12. storočí pred Kristom. Miestne územie bolo následne zrejme trvalo neobývané, človek však na území obce naďalej prítomný bol.[9]:12 – 14

Severná časť katastrálneho územia obce Pata, lokalita Dielčeky

Ďalšie výkopové práce v Pate sa uskutočnili v lokalite Vinohrady (v povodí vodného toku Jarčie).[12] Ide o skromnejšie nálezisko, pričom výskum bol sťažený pre predchádzajúcu poľnohospodársku činnosť v danej oblasti. Nálezy pochádzali z dvoch období, z neskorej doby bronzovej a z doby rímskej. Z neskorej doby bronzovej (kultúra Mezöcsát) bolo objavených 12 sídliskových jám a plytký kostrový hrob. Je možné, že šlo o hrob náhle zosnulého príslušníka väčšej karavány prechádzajúcej územím. Z rímskeho obdobia bolo objavených 26 žiarových hrobov s črepmi. Časť bola domácej germánskej výroby (na mieste sa nachádzala kupolovitá pec), časť pochádzala z rímskej výroby. Bolo objavených tiež šesť jám s odpadom. Sústava ďalších šiestich kolových jám zakladá hypotézu nadzemnej stavby z doby rímskej. Neskoršie dejiny obce nie sú dostatočne zdokumentované, historicky však územie obce patrilo pod rôzne štátne útvary.[9]:9 – 12, 14

Pata, časť obce na pravom brehu vodného toku Jarčie, pohľad na lokalitu Vinohrady a Kopanice

Stredoveké dejiny

Predpokladá sa, že dnešné miestne osídlenie je pred-uhorské, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti: najmä geografická poloha, blízkosť iných praslovanských osídlení, etymologický pôvod názvu obce i pôvodné a pretrvávajúce slovanské obyvateľstvo.[9]:16 – 17

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156. V listine ostrihomský arcibiskup Martyrius oprávňoval kanonikov ostrihomskej kapituly vyberať desiatky z Paty („Pta“) a iných dedín jeho arcibiskupstva. Konkrétne Pata bola pridelená kanonikovi Diuovi. Druhá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252 a viaže sa k miestnemu obyvateľovi, zemanovi Ladislavovi z Paty.[9]:18 Samotná obec vznikla zrejme práve z pôvodnej zemianskej usadlosti. Už v stredoveku sa na území obce nachádzal kostol. S istotou je doložený od roku 1332, čo vyplýva zo záznamov pápežských vyberačov desiatkov.[13][14]

Pata bola v tom období roľnícka obec obývaná miestnou nižšou zemianskou šľachtou. Miestny zemiansky rod Patovcov (Pathovcov, de Patha) v dôsledku vraždy spáchanej jeho príslušníkmi Ladislavom a Tomášom upadol, až sa nakoniec v 15. storočí úplne vytratil z dobových prameňov. Okrem miestnej šľachty mala už od 12. storočia záujmy v Pate aj kráľovská moc reprezentovaná šintavským panstvom.[9]:18 – 25

Hlavný kríž na cintoríne v obci Pata. Ide o najstarší stojaci objekt v obci, kríž pochádza z roku 1779.

Novoveké dejiny

V dedine Pata je 36 sedliackych usadlostí a opustených usadlostí je 41. V dedine sa nachádza mlyn. Sedliaci sú oslobodení od platenia všetkých daní, pretože sa starajú o panský rybník.
DVOŘÁK, Pavel; MARSINA, Richard. Pod osmanskou hrozbou. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. ISBN 978-80-88878-90-2. S. 96.

Pata zostala počas celého stredoveku a prakticky aj novoveku obcou obývanou zemanmi. Od roku 1523 patrila Pata k majetku šintavského panstva, ktoré prešlo z kráľovských rúk do vlastníctva Thurzovcom. Naďalej však minimálne istý čas pretrvával zvláštny status zemianskej obce vo vzťahu k Šintave. Oproti ostatným obciam Pata vystupovala ako privilegovaná obec oslobodená od platenia daní a poplatkov, pretože obyvatelia sa starali o kráľovský rybník Bábi-šári. V roku 1480 podľa dobových prameňov v obci stálo viac ako 60 usadlostí a jeden mlyn. V stredoveku tvorila Pata vlastnú farnosť, ktorá zanikla v 16. storočí pre boje s Osmanskou ríšou. Ako filiálka v tom období patrila najprv pod Šintavu, neskôr pod Šoporňu. Znížil sa taktiež počet obývaných usadlostí a životná úroveň obyvateľstva. Patu pravdepodobne podobne ako susednú Šoporňu zasiahla vlna reformácie, avšak už koncom 17. storočia bola miestna krajina rekatolizovaná.[9]:24 – 27

Pata (Batta) a okolie na mape z prvého vojenského mapovania Habsburskej monarchie, ktoré sa v Uhorsku uskutočnilo v rokoch 1782 – 1785, mierka 1:28 800.

V 17. storočí Pata zažila priame nebezpečenstvo zo strany Turkov neúspešne obliehajúcich Šintavský hrad. Podľa ľudovej tradície sa v Pate nachádzali tajné podzemné úkryty. Šintavské panstvo v tomto období získal rod Eszterháziovcov. V roku 1715 mala obec 46 domácností a po prvýkrát sa spomína prítomnosť viníc. Počet obyvateľov vzrástol v roku 1828 na 878 obyvateľov bývajúcich v 126 usadlostiach na jednej ulici. V tomto období bola obec už ale viac-menej poddanskou dedinou na čele s richtárom. Obyvateľstvo postupne schudobnelo. Podľa obecnej kroniky sa k obdobiu okolo roku 1800 viaže aj vznik ranej rómskej komunity v obci. Z roku 1769 pochádza urbár upravujúci vzťahy Paťanov a šintavského panstva. Napísaný bol v slovenčine. S Eszterháziovcami Paťania neboli z viacerých dôvodov spokojní, najmä pre nerešpektovanie urbariálnych oprávnení Paťanov. Viackrát preto adresovali list priamo panovníkovi (1803, 1816, 1817). Veľmi skromne šintavská šľachta odpovedala aj na žiadosti príspevku na výstavbu nového kostola, ku ktorému sa zaviazala.[9]:30 – 40 Menšie majetky v obci mali aj rodiny Appelovcov a Ballayovcov.[6]

Obdobie po roku 1848

Pata na mape z druhého vojenského mapovania v Habsburskej monarchii, ktoré sa v Uhorsku uskutočnilo v rokoch 1819 – 1869, mierka 1: 28 800.

Obce sa priamo dotkla revolúcia v rokoch 1848/1849. V roku 1849 sa uhorské vojsko na čele s veliteľom Jozefom Naďšándorom snažilo brániť povodie Váhu pred postupujúcim cisárskym vojskom. I napriek počiatočným maďarským úspechom sa cisárskemu vojsku v júni podarilo prelomiť vojenskú líniu a preniknúť za Váh. Na území Paty sa následne odohrala bitka medzi cisárskymi vojskami a honvédskym jazdectvom. Maďarské vojsko bolo zdecimované a vyžiadalo si smrť 140 honvédov. Bitku v obci pripomína za dedinou stojaci uhorský obelisk z roku 1872. Až do zániku Uhorska sa pri ňom vykonávali pietne spomienky.[9]:46 – 51

Šoporňa, Kepešd a Pata sú miestom, kde sa rodí nielen červené víno, ale kde sa maľujú i červené ruže, kde sa tkajú červené plachty a kde rudá červeň prechádza nielen do výšiviek rukávcov, čepcov, ale i do jemnej i hrubej práce čipkárskej. Ťažko je dnes zistiť, akými vlivmi bolo tu čipkárstvo uvedené. Mohli by sme sa domnievať, že sem bolo uvedené mníškami z blízkeho kláštora v Močonoku, kde sú i bohaté majetky nitrianskych arcibiskupov: ale dnes sa v Močonoku nijaké čipky neprodukujú a tradícia nič o nich nevie.
VÁCLAVÍK, Antonín. Podunajská dedina v Československu. Bratislava : Nákladom Vydavateľského družstva, 1925. S. 368.

Patu zasiahla vlna maďarizácie, avšak dedina si zachovala slovenský ráz. Okrem Slovákov v obci žila malá skupina Židov a zopár Maďarov. V 19. storočí výrazne vzrástol počet obyvateľov. V roku 1869 mala obec 1096 obyvateľov žijúcich v 133 domoch. Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, centrom bol Hedviga majer. Čiastočnú obživu poskytovalo remeslo, najmä tkáčstvo. Pata patrila pod okres Šaľa Nitrianskej župy. V roku 1885 vznikol v Pate dobrovoľný hasičský zbor. Typickými remeslami v dedine v neskoršom období bolo plátenníctvo a čipkárstvo.[9]:46 – 51

Pata, Majerská ulica, pohľad na východ

Prvá česko-slovenská republika

Paty sa dotkla prvá svetová vojna, ktorá si vyžiadala životy niekoľkých jej obyvateľov. Vznik Česko-Slovenska sa v Pate niesol v znamení španielskej chrípky, ktorá spôsobila smrť mnohých obyvateľov. Prvá pozemková reforma sa Paty príliš nedotkla. V roku 1923 bola Pata spolu s okresom Šaľa začlenená do Bratislavskej župy. Celková hospodárska situácia v obci nebola príliš dobrá, mnohí obyvatelia odchádzali za prácou do zahraničia a zadĺžená bola aj samotná obec. Nemohla dokonca postaviť ani novú budovu pre školu, ktorú požadoval štát. Zlú situáciu chceli Paťania vyriešiť založením úverového družstva, ktoré ekonomicky riadila riaditeľka miestnej školy a spisovateľka Margita Kováčová. Zrejme i ekonomická situácia prispela k tomu, že značnú politickú priazeň mala v silne religióznej obci KSČ. V dvadsiatych rokoch sa v Pate uskutočnilo viacero štrajkov poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1934 dokonca vzbura dlžníkov proti exekúciám. V tridsiatych rokoch Patu zasiahli taktiež viaceré epidémie chorôb (brušný týfus a iné).[9]:52 – 59 1. júna 1938 obec navštívil počas svojej cesty po Slovensku parížsky arcibiskup a kardinál Jean Verdier.[15]

Druhá svetová vojna

Západná časť katastrálneho územia obce Pata, pohľad z ulice Majerskej

V roku 1939 sa Pata stala súčasťou novovzniknutého Slovenského štátu, pričom v blízkosti obce sa nachádzali hranice vymedzené Viedenskou arbitrážou. Keďže Šaľa sa stala súčasťou Maďarska, Pata bola začlenená do okresu Hlohovec.[16]

Poľnohospodárska výroba v obci sa v tomto období preorientovala na pestovanie papriky. V roku 1941 vzniklo v Pate paprikové družstvo a mlyn na mletie koreninovej zeleniny. Neskôr, počas socializmu, sa výroba už pod štátnou taktovkou rozšírila a družstvo exportovalo papriku a iné produkty (šípky, tabak) aj do zahraničia. Celková hospodárska situácia v obci sa tak v čase vojny zlepšila, čomu nasvedčovala aj nová výstavba domov či vybudovanie športového areálu.[9]:76 – 78

Pred druhou svetovou vojnou tvorili patianski Židia spolu so Židmi zo Šoporne dobre organizovanú komunitu a vlastnili značný majetok. Miestny šenk vlastnili Strasserovci a rodina Weissovcov vlastnila prvý obchod v Pate. Obchod neskôr zdedili šopornianski Gutmanovci. Miestny Hedviga majer mala v prenájme rodina Wohlsteinovcov. V Šoporni sídlil aj rituálny mäsiar, šachter. Počas vojny boli židovské podniky v rámci dražby arizované miestnym obyvateľstvom. Väčšina z patianskych Židov skončila v koncentračných táboroch.[17][9]:70 – 73 V archívoch holokaustu sa spomína 24 patianskych Židov, pričom 14 z nich bolo zavraždených a osud ostatných je neznámy.[18]

Obce sa dotkla druhá svetová vojna. Viacerí jej obyvatelia bojovali a zomreli na východnej fronte, pár sa zúčastnilo SNP. V decembri 1944 obec obsadili nemecké vojská, 22. decembra 1944 bola obec bombardovaná sovietskym letectvom. Nemecké vojská sa v obci opevnili, pričom na práce využívali aj miestne sily. V januári 1945 sa front priblížil k obci, no zastal. Priame boje na území obce trvali v období od 29. marca do 1. apríla.[9]:83 – 85 Obec bola oslobodená 1. apríla (na Bielu sobotu), keď do nej o 18:56 hod vstúpili vojská jazdecko-mechanizovanej skupiny vojsk generála Issu Alexandroviča Plijeva, ktorá bola zložená prevažne z kozáckych vojsk z Ďalekého východu.[19] Sovietske a čiastočne aj rumunské vojská sa dopustili rabovania a viacerých výtržností. Sovieti dokonca zajali časť obyvateľstva. Situáciu urovnali až prichádzajúce česko-slovenské jednotky. Po vojne bola obec poničená a zavládol hlad.[9]:83 – 85

Polia na západe Paty, Majerská ulica

Povojnové dejiny

Po obnovení ČSR sa Pata stala dočasne opäť súčasťou okresu Šaľa, hoci existovali snahy o začlenenie do okresu Nitra. Po reforme v roku 1948 vznikol nový okres Sereď, ktorého súčasťou bola aj Pata.[9]:86 Voľby v roku 1946 v Pate jasne vyhrala KSS, druhá s polovičným prepadom skončila Strana slobody a až tretia Demokratická strana.[9]:90

V tom čase bolo JRD Pata jeden z najväčších producentov koreninovej papriky. Pestovala sa asi na výmere sto hektárov.

Jednotné roľnícke družstvo Pata dosiahlo za posledné roky obrovský rast. Malo aj najvyššie mzdy v okrese. Veď napríklad rodina s tromi pracujúcimi členmi dostala na doplatkoch sumu stotisíc korún, a to v čase, keď osobné auto Škoda 1000 MB stálo necelých štyridsaťšesťtisíc korún!

KRŠEK, Jozef. Roľníci v dobe socializmu. Takto sme žili. Bratislava : MB - POLYGRAF, 2010. ISBN 978-80-970551-0-3. S. 38, 40.

V roku 1949 vzniklo v Pate JRD menšinového typu, ktoré pretrvalo až do roku 1957, keď bolo miestne obyvateľstvo nátlakom prinútené vstúpiť do družstva, čím sa dosiahla väčšinová účasť. Vlastníctvom JRD sa stali aj po vojne zhabané majery Hedviga majer a cirkevný Lúka dvor. V roku 1952 bola znárodnená miestna paprikáreň. Miestnemu družstvu sa darilo. V 60. rokoch produkovalo 63 vagónov spracovanej papriky, ktorá sa exportovala do zahraničia na Západ. Podnikateľským projektom JRD bola reštaurácia „Kolienko“ s bazénmi na ceste do Nitry.[9]:78, 100 – 105, 107

Dlhá ulica v obci Pata

V druhej polovici 20. storočia sa obec rozrástla a stala sa strediskovou obcou. Postupne sa vybudovali sociálne zariadenie, dom kultúry, obecný úrad a budova novej školy. Už v roku 1948 bola postavená materská škola. V obci sídlila pekáreň. Paťania sa aj v období komunizmu opakovane snažili získať vlastnú farnosť, čo sa im nakoniec aj podarilo (1969).[9]:108 – 120 Dovtedy od novoveku patrila obec ako filiálka pod Šintavu a neskôr pod Šoporňu.

Zberný dvor odpadu v Pate

Najnovšie dejiny

Po roku 1989 sa v obci oživili súkromné podnikateľské aktivity. V obci vzniklo viacero firiem podnikajúcich v potravinárskom priemysle, ako aj gastronómii. Miestne JRD sa pretransformovalo na roľnícke, výrobno-obchodné družstvo. Okrem neho v obci vzniklo poľovnícke združenie. V Pate sa tiež vyrábali produkty pre automobilový priemysel a slnečné kolektory. Prebehla tiež výstavba kanalizačnej siete v obci.[9]:122 – 124

V rokoch 20022007 prebiehala výstavba nového farského kostola zasväteného Narodeniu Panny Márie. V roku 2007 bol otvorený domov dôchodcov Nezábudka.[20] V roku 2019 obec a zariadenie domova dôchodcov navštívila prezidentka Zuzana Čaputová.

V poslednom období sa v obci uskutočnila oprava viacerých pozemných komunikácií, obnova oboch budov miestnej základnej školy, bola tiež postavená nová tribúna miestneho športového ihriska a vybudovaných viacero športových zariadení pre mládež. V súčasnosti sa obec radí medzi stredne veľké obce Trnavského samosprávneho kraja.[10] K 18. júnu 2021 mala obec podľa matriky 3299 obyvateľov[21] V lete 2022 bola obec s výnimkou dvoch najnovších ulíc zmapovaná službou Google Street View.

Názov

Medzi historické názvy patria:

  • 1156 – oprávňovacia listina arcibiskupa Martyria – Pta[9]:127
  • 1252 – zápis zo súdneho konania – Patha, listina spomína miestneho zemana Ladislava de Pathu.[9]:127
  • Na starších mapách sa možno stretnúť s označeniami Patta alebo Batta.
  • 1773 Pattha, 1786 Pata, 1808 Pata, Patha, 1863 – 1907 Patta, 1913 Vágpatta (zriedkavo aj pre neskoršie obdobie prekladané ako Pata nad Váhom[17] alebo Považská Pata[9]:128), 1920  – Pata[22]
„To meno pochádza z tých čias, keď Šoporňu a Patu založili. Voľakedy dávno, tam, kde je teraz Šoporňa, stáli štyri šopy a kde je naša obec, bola piata. Zo slova šopa spravili meno šopárňa a neskôr to zmenili na Šoporňa. Tu zase zo slova piata (pátá) povstalo meno Pata...“
KOVÁČOVÁ, Margita. Slovenský povstalec. Šaľa : Fantázia media, 2018 (repr. z 1928). ISBN 978-80-570-0185-0. S. 78 – 79.

Najpravdepodobnejší je slovanský pôvod[9]:127an, ku ktorému sa prikláňal aj slovenský slavista Ján Stanislav.[23] Podľa jednej z hypotéz mohol byť názov odvodený z termínu pat, ktorý označoval pohyblivú závoru z tenšej hrady, ktorá bránila prechodu. Tomuto výkladu svedčí skutočnosť, že obec ležala v blízkosti významného brodu cez Váh. Obdobne susedná obec Pusté Sady sa pôvodne nazývala Kyurth, čo mohlo odkazovať na stanovište staromaďarskej strážnej posádky kmeňa Kürt.[24] Názov tiež môže vychádzať zo staroslovenského pate – cesta či dráha.[9]:131

Podľa miestnej tradície zachytenej už v roku 1928 (a neskôr v obecnej kronike)[9]:127 sa názov Pata odvodzuje od číslice päť. Na miestnom území sa mal údajne nachádzať veľký háj, ktorý mal najdlhšie pretrvať v obci Hájske. V háji na území susednej obce Šoporňa sa údajne nachádzali štyri roľnícke šopy a na území Paty ležala piata. Daná ľudová povera je ale s najväčšou pravdepodobnosťou nepravdivá, keďže názov Pata sa ustálil už v stredoveku.[9]:127 Nepravdepodobné sú tiež maďarské teórie, ktoré ho odvodzujú z maďarčiny, resp. tureckého prostredia, predovšetkým z osobného mena Pota (a to z Bota). Naopak Klobučník uvažuje, že môže pochádzať z mena slovanského (azda už veľkomoravského) šľachtica Patu (a z jeho rodu Patovcov).[9]:127an

Symboly

Základnými symbolmi obce sú erb, pečať a vlajka.[13]

Erb obce Pata na perníku

Erb tvorí zo spodného okraja červeného štítu vyrastajúca strieborná, zlatovlasá Panna Mária so zlatou korunou, plášťom a žezlom ukončeným ľaliou.[13]

Vlajka je obdĺžnikového tvaru a pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov v žltej, červenej, bielej, červenej a žltej. Pomer strán vlajky je 2:3. Ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[13]

Pečať obce je okrúhla. Uprostred sa nachádza obecný symbol a kruhopis OBEC PATA. Najstarší zachovaný motív obecnej pečate pochádza z roku 1696. Ikonograficky symbolizuje Pannu Máriu ako Kráľovnú Nebies (Regina Coeli). Kruhopis nesie nápis SIG(illvm) : ECCLESIAE: PATTHENSIS: 1696. Tento znak sa s obcou, resp. s jej farnosťou, spája pravdepodobne už od stredoveku, keďže miestna farnosť v období reformácie dočasne zanikla. Druhá mariánska pečať s kruhopisom SIGILL.PATHENSE.61 pochádza z roku 1761. Tretia historická pečať pochádza niekedy z obdobia raného 19. storočia. Niesla nápis „Pečať obce Pata“ v maďarčine (Patta Kozség pecsétje) a v duchu vtedajšej sekularizácie zmenila tradičné sakrálne symboly obce za hrozno, kosák a lemeš.[13][9]:133 – 134

Zo základných symbolov obce možno odvodiť ďalšie – zástava, korúhva (zvisle situovaná zástava), krátka zástava, znaková zástava a iné.[13]

Vynovený Dom smútku na miestnom cintoríne. V pozadí sa nachádza nový Kostol Narodenia Panny Márie

Pamiatky a miesta

Žiadna z pamiatok v Pate nie je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, v obci sa však podľa územného plánu obce nachádza viacero pamiatok historickej a kultúrnej hodnoty.[25]

Klasicistický kostol a kaplnka

Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie sa nachádza na hlavnej, Hlohoveckej ulici vedľa obecného úradu a hasičskej zbrojnice. V jeho blízkosti sa nachádza stará budova základnej školy postavená v roku 1938.

Kostol Narodenia Panny Márie (tzv. starý kostol), pohľad z Hlohoveckej ulice

Na mieste kostola stál pôvodne starší, gotický chrám, zasvätený taktiež Narodeniu Panny Márie. Prvýkrát sa spomínal v roku 1332. Zasvätenie kultu Panne Márii potvrdzujú historické pečate a viaceré listinné pramene. Len jeden prameň z roku 1700 hovorí o patrocíniu svätej Anny, ide však zjavne o omyl. Architektonicky šlo o jednoduchšiu murovanú stavbu so šindľovou strechou a s vežou nad vstupom. Výška veže mala byť 9 siah. Vnútri sa nachádzal drevený chór, loď mala tri okná, z nich dve zasklené. Pôvodne farský, neskôr už len filiálny chrám, mal aj v neskoršom období svätostánok. V kostole sa tiež nachádzala truhlica, kde bol uchovávaný majetok. V blízkosti kostola sa až do roku 1778 nachádzal cintorín.[9]:135 – 139 Na jeho mieste bola neskôr postavená budova školy.

Kaplnka Panny Márie v Pate, pohľad zo Školskej ulice

Historická stavba bola v priebehu novoveku výrazne poškodená. Vplyv na to mali zrejme rakúsko-turecké vojny i stavovské povstania. Pre zlý stav a opakované neúspešné opravy sa začiatkom 19. storočia rozhodlo o zbúraní pôvodnej stavby a výstavbe nového chrámu. Klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1815 – 1820. Architektonicky nejde o zvlášť výnimočnú stavbu. Zlá hospodárska situácia viedla k skromnému prevedeniu. Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba s chórom nad vstupom a vežou oproti. V 20. storočí bol pre nárast počtu veriacich rozšírený o bočné prístavby, ktoré už dnes ale nestoja. V kostole sa nachádzajú nástenné maľby od akademického maliara Antona Dubovského zo Šoporne. Motívy čerpajú zo života Krista. Dnes sa už budova kostola nevyužíva a pomaly chátra.[9]:135 – 138

Pamätník – oloment pripomínajúci bitku maďarských revolučných vojsk s cisárskou armádou (1849), ktorý stojí na poľnej ceste za obcou Pata

Za kostolom, vedľa starej budovy základnej školy, sa nachádza lurdská skalná jaskyňa, kaplnka zasvätená Panne Márii. Ku kaplnke sa zriedkavejšie (napr. Slávnosť Božieho tela) konajú procesie. Okolo kaplnky je vysadená zeleň. Pred starým kostolom sa nachádza starý kamenný kríž s korpusom Ukrižovaného Krista. Datuje sa do roku 1842.[7]:14[25]

Pamätník

Uhorský pamätník prezývaný aj oloment je jednoduchá stavba obeliskového typu. Pripomína stret maďarských honvédskych vojsk s cisárskymi vojskami pri Pate 16. – 19. júna 1849. Pochádza z roku 1872. Iniciátorom stavby bol miestny krčmár židovského pôvodu menom Strasser. Už v roku 1884 bol však nápis na olomente nečitateľný, takže musel byť renovovaný.[9]:47 – 48 Obelisk sa nachádza za zastavaným územím obce. Stojí vedľa poľnej cesty (kedysi šlo o hlavnú cestu z Nitry do Šintavy, istý čas bola spevnená, neskôr bola vytrhaná). Samotné okolie obelisku nie je upravené.

Interiér nového Kostola Narodenia Panny Márie v obci Pata
Modernistický kostol

Rímskokatolícky kostol sa nachádza v strede obce v jej najvyššom bode. Prístupný je z Dlhej ulice. Vedľa neho sa nachádzajú farský úrad a cintorín. Je dobre viditeľný zo všetkých príjazdových strán obce.

Kostol Narodenia Panny Márie v obci Pata, pohľad z miestneho cintorína

Hoci sa v obci o výstavbe nového kostola uvažovalo už od 40. rokov 20. storočia, s výstavbou sa začalo v roku 2002. Základný kameň nového kostola bol posvätený 22. apríla 1990 pápežom Jánom Pavlom II. počas jeho prvej návšteve Slovenska. Autorom projektu stavby bol architekt Klement Trizuljak, miestnym farárom dohliadajúcim na výstavbu bol Mgr. Jozef Kaman. Stavba bola dokončená v roku 2007, konsekrácia sa uskutočnila 15. decembra 2007. Vykonaná bola trnavským arcibiskupom Jánom Sokolom.[9]:139[26]

Kostol má tvar polkruhu s ihlicovitou vežou, v ktorej sú umiestnené tri zvony. V chráme sú použité niektoré časti výbavy staršieho kostola: vyrezávaná drevená krížová cesta, kríž a titulárny obraz Narodenia Panny Márie so svätými Annou a Joachimom.[9]:148 – 149[26] Pôvodne sa v kostole používal starý jednomanuálový sedem registrový píšťalový organ neznámeho pôvodu, pred tým používaný aj v starom kostole. V roku 2020 bol nahradený novým, elektronickým organom.[27]

Studienka a sochy v obci

„Studienka“ (aj Studnička, Studinka)[28] je dnes už nefunkčná artézska studňa ku ktorej sa viaže viacero legiend. Pôvodne mala podľa legendy vyvierať v strede obce, neskôr sa však mal prameň premiestniť do lokality Vinohrady. Podľa legendy mal prameň utiecť pred nevydatou ženou, ktorá v ňom chcela oprať plienky svojho dieťaťa a zastavený bol len po vykonaní náboženskej procesie. Pri studni bola umiestnená socha (resp. kaplnka) svätého Urbana, patróna vinohradníkov, ktorá v období komunizmu záhadne zmizla. Neskôr bola osadená nová socha, ktorá však bola opakovane poškodená vandalmi.[9]:148 – 149 Okrem nej sa v dedine nachádza aj pieskovcová socha svätého Vendelína umiestnená na rázcestí ulíc Družstevná a Šopornianska, ktorú nechal v roku 1924 vytvoriť Juraj Kučera, starosta obce v rokoch 1918 – 1923. Pri soche rastú storočné stromy vysadené v čase osadenia sochy.[29] Na miestnom cintoríne sa nachádza historický hlavný kríž z roku 1779.[25]

V roku 2022 bola za obcou miestnym občanom Petrom Novákom vybudovaná lavička obrích rozmerov.[30]

Pri Kultúrnosociálnej budove sa nachádza pamätník bojovníkovi SNP a rodákovi z obce Kazimírovi Hambálkovi. Obec plánuje vybudovať pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Posvätený základný kameň sa nachádza v budove obecného úradu.[7]:14

Demografia

Nitrianska ulica v Pate (hlavná ulica), priestor pred predajňou TESCO

Národnostné a jazykové zloženie

Podľa sčítania obyvateľov mala obec Pata k 1. januáru 2021 3 253 obyvateľov, z toho 1,38 % (45 osôb) tvorili osoby bez slovenskej štátnej príslušnosti („cudzinci“).[31] Väčšinu obyvateľstva tvorili ženy (51,64 %).[32] Prírastok obyvateľov v obci v poslednom období je spôsobený hlavne vďaka migrácii a len v menšej miere prirodzeným prírastkom. V 10. rokoch 21. storočia sa do obce prisťahovalo až o 42,3 % obyvateľov viac, ako z nej odišlo. V obci sa narodilo v priemere o 6,6 % viac obyvateľov, ako zomrelo.[7]:5

Drvivá väčšina obyvateľov Paty sa, ako podobne už od čias Uhorska, hlásila k slovenskej národnosti (96,34 %), najpočetnejšiu menšinu v obci v roku 2021 tvorili pravdepodobne Rumuni, ku ktorým sa prihlásilo 18 osôb (0,55 %), avšak tento údaj môže byť skreslený, keďže až 68 osôb (2,09 %) svoju národnosť neuviedlo.[33] Z hľadiska okresu Galanta patrí Pata k severným obciam, v ktorých slovenská populácia bola a je najvyššia.[34] Sekundárnu národnosť zvolilo 52 osôb, pričom 15 z nich (28,85 %) túto národnosť nekonkretizovalo.[35] Slovenský jazyk si za materinský zvolilo 3 106 obyvateľov (95,48 %). 14 osôb zvolilo český jazyk, 9 rumunský, 8 maďarský jazyk. 111 osôb (3,41 %) údaj o materinskom jazyku neuviedlo.[36]

Vývoj počtu obyvateľstva, zdroje: 1851[37]; 1869 – 1970[6]; 1980[38]; 1991[39]; 2001[5]; 2011[40]; 2018[40]; 2021[32]; 2022[41]


1 000
2 000
3 000
4 000
1851
1869
1880
1890
1900
1910
1921
1930
1940
1948
1961
1970
1980
1991
2001
2011
2018
2021
2022
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Pata





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk