Madonna - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Madonna
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Madonna pozri Madonna (rozlišovacia stránka).

Madonna
Madonna počas Rebel Heart Tour 2015
Madonna počas Rebel Heart Tour 2015
Základné informácie
Popis umelca Neil Patel
Rodné meno Madonna Louise Ciccone
(Veronica – katolícke meno)[1]
Narodenie 16. august 1958 (64 rokov)
Bay City, Michigan, USA
Bydlisko Lisabon, Portugalsko
Pôsobenie Speváčka, tanečníčka[2] hudobná a filmová producentka, režisérka, módna návrhárka, spisovateľka, herečka
Žáner Pop, rock, dance
Hrá na nástrojoch Gitara, perkusie
Typ hlasu Mezzosoprán
Roky pôsob. 1977 – súčasnosť
Manžel Sean Penn (1985 – 1989)
Robert Dewey Hoskins (1995 – 1996)
Guy Ritchie (2000 – 2008)
Deti 6
Vydavateľstvá Sire (1982 – 1994)
Maverick (1992 – 2004)
Warner Bros. Records (1982 – 2008)
Live Nation Artists (od 2009)
Webstránka www.madonna.com

Madonna Louise Veronica Ciccone známa pod menom Madonna (* 16. august 1958, Bay City, Michigan, USA) je americká speváčka, skladateľka, herečka a podnikateľka. Pre spôsob akým od 80. rokov 20. storočia v mainstreamovej populárnej hudbe ovplyvnila vývoj pódiovej prezentácie a textov piesní si vyslúžila titul „kráľovnej popu“. Vo svojej kariére často mení svoj hudobný štýl ako aj imidž, no napriek tomu si v hudobnom priemysle konštantne udržuje autonómiu. Napriek jej kontroverznej publicite je jej práca hudobnou kritikou vnímaná vcelku pozitívne. Madonna je často inými hudobníkmi označovaná ako inšpirácia, ktorá ovplyvnila ich kariéru.

Narodila sa a vyrastala v Michigane. V roku 1978 odišla do New Yorku, kde plánovala začať kariéru tanečnice. Neskôr vystupovala ako hráčka na bicie nástroje, gitaru a ako speváčka so skupinami Breakfast Club a Emmy. V roku 1982 podpísala nahrávaciu zmluvu so Sire Records a v nasledujúcom roku vydala svoj eponymný debutový album. Po ňom nasledovalo niekoľko jej veľmi úspešných projektov: Like a Virgin (1984) a True Blue (1986), ako aj albumy Ray of Light (1998) a Confessions on a Dance Floor (2005), ktoré získali cenu Grammy. Počas svojej hudobnej kariéry Madonna sama napísala a vydala väčšinu svojich piesní a viaceré z nich sa dostali do hudobných rebríčkov. Medzi ne patria piesne „Like a Virgin“, „La Isla Bonita“, „Like a Prayer“, „Vogue“, „Take a Bow“, „Frozen“, „Music“, „Hung Up“ či „4 Minutes“.

Madonninu popularitu sprevádzali aj filmové úlohy v snímkach ako Hľadám Susan. Zn.: Zúfalo (1985), Dick Tracy (1990), Veľké víťazstvo (1992) a Evita (1996). Jej herecké výkony neboli kritikou hodnotené vcelku priaznivo, no v roku 1996 získala Zlatý glóbus za najlepší herecký výkon vo filmovom muzikáli.

Je aj podnikateľkou. V roku 1992 založila spoločnosť Maverick, ktorej súčasťou je aj hudobné vydavateľstvo Maverick Records. Okrem toho má aj svoje vlastné módne značky, píše knižky pre deti, vlastní kluby zdravia a produkuje filmy. Prispieva do viacerých charitatívnych zbierok a od roku 2006 je zakladateľkou charitatívnej organizácie Raising Malawi.

S predajom viac ako 300 miliónov hudobných nosičov je ako žena na popredných miestach Zoznamu najpredávanejších hudobných umelcov na svete. Najpredávanejšou hudobnou umelkyňou je aj podľa Guinnessovej knihy rekordov. Recording Industry Association of America (RIAA) s predajom 64,5 milióna nosičov na trhu Madonnu hodnotí ako druhú najviac certifikovanú hudobníčku v Spojených štátoch. Do decembra 2005 mala 12 multiplatinových albumov. Podľa Billboardu je Madonna najúspešnejším sólovým umelcom rebríčka Hot 100 a druhým najúspešnejším hudobným umelcom po skupine The Beatles. Madonna je na vrchole zoznamu hudobníkov s najvyšším peňažným obratom z príjmov (1,4 miliardy dolárov) za vstupenky na koncertných turné. V roku 2006 bola Madonna uvedená do Rokenrolovej siene slávy, je na vrchole zoznamu stovky najvýznamnejších žien pop music, ktorý uverejnil televízny kanál VH1, časopis Rolling Stone ju dal do zoznamu Stovky najvýznamnejších umelcov všetkých čias a Stovky najvýznamnejších skladateľov všetkých čias. V rebríčku 500 najlepších albumov všetkých čias, ktorý v roku 2003 vydal časopis Rolling Stone má Madonna ako jediná speváčka 4 zo svojich vydaných albumov.

V čase manželstva s Guyom Ritchiem, v rokoch 2000 až 2008, žila v Anglicku. Má šesť detí. Zo vzťahu s osobným trénerom a hercom Carlosom Leonom má dcéru Lourdes Mariu Ciccone Leon. S režisérom Guyom Ritchiem má dvoch synov – Rocca Johna Ritchieho a adoptovaného Davida. V roku 2009 sa Madonna rozhodla pre ďalšiu adopciu. Do jej rodiny pribudlo dievčatko Mercy. V roku 2017 si adoptovala 4-ročné dvojičky Estere a Stellu. Všetky jej 4 adoptované deti pochádzajú z Malawi.

Život a kariéra

1958 – 1978: Detstvo

Madonna Louise Ciccone[3] sa narodila 16. augusta 1958 v Bay City v Michigane katolíckym rodičom Madonne Louise (rodenej Fortin) a Silviovi Anthonymu „Tonymu“ Cicconemu.[4][5] Rodičia jej otca boli talianski emigranti z Pacentra, zatiaľ čo jej matka bola francúzsko-kanadského pôvodu.[6] Tony Ciccone pracoval ako inžinier konštruktér pre spoločnosti Chrysler a General Motors. Keďže Madonna mala rovnaké meno ako jej matka, členovia rodiny ju nazývali „Malá Nonnie“.[7] V roku 1966 si ako birmovné meno vybrala Veroniku.[8] Madonna vyrastala na detroitských predmestiach Pontiac a Avon Township (dnes Rochester Hills) po boku svojich dvoch starších bratov Anthonyho a Martina a troch mladších súrodencov, Pauly, Christophera a Melanie.[9]

The couple hugging and smiling
Madonnin otec Tony Ciccone a nevlastná matka Joan (2009)

Mesiace predtým, ako jej matka 1. decembra 1963 zomrela na rakovinu prsníka, si Madonna všimla zmeny v jej správaní, hoci nechápala dôvod. Jej matka bola na rozpakoch, ako vysvetliť 5-ročnej dcére svoj zdravotný stav, a často začala plakať, keď sa jej Madonna na to vypytovala.[4] Madonna neskôr uznala, že v takom skorom veku nepochopila smrť svojej matky.[10] Madonna sa pre útechu obrátila k svojej babke z otcovej strany. Súrodenci Cicconovci nedokázali zniesť nikoho a búrili sa proti každému, o kom si mysleli, že sa pokúsi nahradiť ich milovanú matku. Madonna, vydesená z toho, že príde aj o otca, často nemohla spávať, pokiaľ nebola v jeho blízkosti.[4] V roku 1966 sa Tony oženil s rodinnou gazdinou, Joan Gustafsonovou. Mali dve deti, Jennifer a Mária.[9] Madonna zanevrela na svojho otca, pretože sa znovu oženil, a začala sa proti nemu búriť, čo sa ich vzťahom nieslo ešte mnoho rokov.[4]

Madonna navštevovala katolícke základné školy svätého Frederika a svätého Ondreja a West Middle School. Bola známa svojím vysokým priemerom a získala si slávu pre svoje nekonvenčné správanie. Na chodbách medzi triedami sa predvádzala na kolieskových korčuliach, robila stojky, počas prestávky visela na preliezkach a počas vyučovania si sťahovala sukňu – všetko tak, aby chlapci videli jej spodnú bielizeň.[11] Madonna neskôr pre Vanity Fair priznala, že sa v mladosti videla ako „osamelé dievča, ktoré niečo hľadalo. Istým spôsobom som nebola rebelantská. Záležalo mi na tom, aby som bola v niečom dobrá. Neholila som si podpazušie a nenalíčila sa ako bežné dievčatá. Ale učila som sa a mala som dobré známky... chcela som byť niekým.“[4]

Madonnin otec ju dal na hodiny klasického klavíra, ale ona ho neskôr presvedčila, aby jej umožnil chodiť na hodiny baletu.[12] Christopher Flynn, jej učiteľ baletu ju presvedčil, aby sa dala na tanečnú dráhu.[13] Neskôr navštevovala strednú školu Rochester Adams High School, kde mala čisté A-čka a stala sa členkou roztlieskavačiek.[14][15] Po ukončení štúdia získala tanečné štipendium na University of Michigan a cez leto študovala na American Dance Festival v Durhame v Severnej Karolíne.[16][17]

V roku 1978 odišla z vysokej školy a presťahovala sa do New Yorku.[18] O svojom presune do New Yorku povedala: „Bolo to prvýkrát, čo som si kúpila letenku, vôbec prvýkrát, čo som si zobrala taxík. Prišla som sem s 35 dolármi vo vrecku. Bola to najodvážnejšia vec, ktorú som urobila.“[19] Čoskoro našla byt v štvrti East Village v Alphabet City.[20] Mala málo peňazí, pracovala v Dunkin' Donuts, absolvovala kurzy v Alvin Ailey American Dance Theater a nakoniec účinkovala v tanečnom divadle Pearl Lang.[21][17][22] Študovala tanec aj pod vedením Marthy Grahamovej, významnej americkej tanečnice a choreografky.[23] Madonna začala pracovať ako náhradníčka pre ďalších etablovaných umelcov. Jednu noc, keď sa vracala zo skúšky, ju dvojica mužov držala s nožom pri krku a prinútili ju k orálnemu styku. Neskôr zistila, že incident bol „ochutnávkou mojej slabosti, ukázala mi, že napriek rečiam o dievčenskej sile sa nedokážem sama ochrániť. Nikdy sa mi nepodarilo na to zabudnúť.“[24]

1979 – 1985: Začiatky kariéry, albumy Madonna, Like a Virgin a prvé manželstvo

V roku 1979 sa Madonna zaplietla s hudobníkom Danom Gilroyom.[25] Krátko po stretnutí s ním úspešne absolvovala konkurz na účinkovanie v Paríži s francúzskym disco umelcom Patrickom Hernandezom ako jeho vokalistka a tanečníčka.[21] Počas troch mesiacov s Hernandezovým súborom odcestovala do Tuniska a potom sa v auguste 1979 vrátila do New Yorku.[25] Madonna sa presťahovala do opustenej synagógy v Corone v Queens, kde Gilroy žil a skúšal.[21][11] Spoločne založili jej prvú kapelu Breakfast Club, v ktorej Madonna spievala a hrala na bicie a gitaru.[26] Počas hrania v kapele krátko pracovala v manhattanskej ruskej čajovni a herecky debutovala v nízkorozpočtovom nezávislom filme A Certain Sacrifice, ktorý vyšiel o pár rokov neskôr v roku 1985.[27][28]

V roku 1980 Madonna opustila kapelu Breakfast Club a s bubeníkom Stephenom Brayom, ktorý bol jej bývalým priateľom z Michiganu, založili kapelu Emmy and the Emmys.[29] Znovu oživili svoj románik a presťahovali sa do The Music Building na Manhattane.[21] Obaja začali spolu písať piesne a v novembri 1980 nahrali demo pásku so štyrmi piesňami. Madonna sa neskôr rozhodla, že sa chce zviditeľniť ako sólová speváčka a v roku 1981 si najala Camille Barbone ako svoju manažérku.[30][21] Jej hudba urobila dojem na dídžeja a hudobného producenta Marka Kaminsa, ktorý dohodol stretnutie medzi Madonnou a zakladateľom Sire Records, Seymourom Steinom.[31] Po podpísaní zmluvy vyšiel v októbri 1982 jej debutový singel „Everybody“. Madonna odohrala svoje prvé televízne vystúpenie v Dancin' On Air.[32] Vystupovala aj v kluboch ako Danceteria v New Yorku a Camden Palace v Londýne. Jej druhý singel „Burning Up“ vyšiel v marci 1983. Oba singly sa dostali na tretie miesto v hitparáde Hot Dance Club časopisu Billboard.[33] Počas tejto doby mala Madonna vzťah s umelcom Jean-Michelom Basquiatom a žila v jeho podkroví v manhattanskej štvrti SoHo.[34][35]

Warner Bros. Records si najali Reggieho Lucasa, aby produkoval Madonnin debutový album Madonna.[36] S dokončenými skladbami však nebola spokojná a nesúhlasila s Lucasovými produkčnými technikami, preto sa rozhodla vyhľadať ďalšiu pomoc.[37] Požiadala svojho vtedajšieho priateľa Johna „Jellybean“ Beniteza, rezidentného DJa vo Fun House, o pomoc s dokončením produkcie albumu.[38][37] Benitez remixoval väčšinu skladieb a produkoval pieseň „Holiday“, ktorá bola jej tretím singlom a prvou medzinárodnou piesňou v top 10. Album vyšiel v júli 1983 a na ôsmom mieste rebríčka Billboard 200 vyvrcholil o šesť mesiacov neskôr v roku 1984. Priniesol dva top 10 singly Billboard Hot 100, „Borderline“ a „Lucky Star“.[39][40] V januári 1984 si získala väčšiu pozornosť účinkovaním v televíznych programoch American Bandstand a Top of the Pops.[41][42]

Vzhľad a štýl obliekania, vystúpenia a videoklipy Madonny ovplyvnili mladé dievčatá a ženy.[43] Jej štýl sa stal jedným z trendov ženskej módy 80. rokov.[44] Vzhľad, ktorý vytvoril stylista a návrhár šperkov Maripol, pozostával z čipkovaných topov, sukní cez capri nohavice, sieťovaných pančúch, šperkov s krížom, náramkov a odfarbených vlasov.[45][46][47] Popularita Madonny globálne ďalej stúpala po vydaní druhého štúdiového albumu Like a Virgin v novembri 1984. Stal sa jej prvým albumom číslo jeden v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Novom Zélande, Španielsku, Spojenom kráľovstve a USA.[39][48] Like a Virgin sa stal prvým albumom ženy, ktorá predala viac ako päť miliónov kópií v USA. Neskôr bol certifikovaný diamantovou platňou od Americkej asociácie pre nahrávanie (RIAA) a po celom svete sa ho predalo viac ako 21 miliónov kópií.

Madonna, obklopená svojím tímom počas turné The Virgin Tour v roku 1985

Titulná skladba albumu slúžila ako prvý singel a kraľovala šesť týždňov po sebe na prvom mieste v rebríčku Hot 100.[49] Pritiahla pozornosť konzervatívnych organizácií, ktoré sa sťažovali, že pieseň a jej videoklip propagujú predmanželský sex a podkopávajú rodinné hodnoty.[50] Moralisti usilovali o zakázanie piesne a videa.[51] Madonna získala obrovskú mediálnu pozornosť za svoje vystúpenie s piesňou „Like a Virgin“ na prvých MTV Video Music Awards v roku 1984. Vo svadobných šatách a bielych rukaviciach sa objavila na pódiu na vrchole obrovskej svadobnej torty a potom sa pôsobivo váľala po pódiu. Televízia MTV to spätne považovala za jedno z „najikonickejších“ popových vystúpení všetkých čias.[52] Druhý singel „Material Girl“ sa dostal na druhé miesto rebríčka Hot 100. Počas natáčania videoklipu k singlu začala randiť s hercom Seanom Pennom. Vzali sa na jej 27. narodeniny v roku 1985.[53]

Madonna vstúpila do filmového priemyslu vo februári 1985, počnúc krátkym vystúpením klubovej speváčky v romantickej dráme Vision Quest. Soundtrack obsahoval dva nové single, americký singel číslo jeden, „Crazy for You“, a ďalšiu skladbu „Gambler“.[54] V roku 1985 si zahrala titulnú rolu v komédii Desperately Seeking Susan, ktorá uviedla pieseň „Into the Groove“, jej prvý singel číslo 1 v UK.[55] Filmový kritik New York Times Vincent Canby ho označil za jeden z desiatich najlepších filmov roku 1985.[56]

V apríli 1985 začala Madonna svoje prvé koncertné turné v Severnej Amerike The Virgin Tour so skupinou Beastie Boys ako predskokanmi. Na turné bol vidieť vrchol fenoménu Madonna wannabe, keď sa veľa ľudí obliekalo ako ona.[57] V tom čase vydala ďalšie dva hity „Angel“ a „Dress You Up“, vďaka čomu všetky štyri single z albumu vyvrcholili v prvej päťke hitparády Hot 100.[58] V júli časopisy Penthouse a Playboy zverejnili množstvo nahých fotografií Madonny, ktoré boli urobené, keď v roku 1978 pózovala ako umelecká modelka.[59] Venovala sa tomu, pretože v tom čase potrebovala peniaze, a bola platená len 25 dolármi za stretnutie.[60] Zverejnenie fotografií vyvolalo mediálne pobúrenie a rozruch, ale Madonna zostala „neospravedlniteľná a vyzývavá“.[61] Fotografie sa nakoniec predali až za 100 000 dolárov.[60] O týchto udalostiach sa zmienila na charitatívnom koncerte Live Aid v roku 1985 s tým, že si bundu nevyzlečie, pretože „ si to môžu na mne o desať rokov vybiť“.[61][62]

1986 – 1991: True Blue, Who's That Girl, Like a Prayer a Dick Tracy

V júni 1986 vydala Madonna tretí štúdiový album True Blue, ktorý bol inšpirovaný a venovaný jej manželovi Pennovi.[63] Magazín Rolling Stone bol týmto úsilím ohromený a napísal, že album „znie od srdca“.[64] Vyšlo z neho päť singlov – „Live to Tell“, „Papa Don't Preach“, „True Blue“, „Open Your Heart“ a „La Isla Bonita“ – všetky dosiahli prvé miesto v USA alebo Spojenom kráľovstve.[65][54] Album sa umiestnil na prvom mieste v hitparádach v 28 krajinách sveta, čo bol v tom čase nevídaný úspech, a je naďalej najpredávanejším štúdiovým albumom Madonny s predajom 25 miliónov kópií.[66][67] True Blue bol uvedený vo vydaní Guinnessových svetových rekordov z roku 1992 ako najpredávanejší album ženy všetkých čias.[68]

Madonna v roku 1986 hrala v kritizovanom filme Shanghai Surprise, za ktorý získala svoju prvú Zlatú malinu pre najhoršiu herečku.[69] Divadelne debutovala v inscenácii Davida Rabeho – Goose and Tom-Tom; aj vo filme aj v divadelnej hre si zahrala po boku Penna.[70] Nasledujúci rok bola Madonna uvedená vo filme Who's That Girl. Na soundtracku sa podieľala štyrmi skladbami vrátane titulnej skladby a piesne „Causing a Commotion“.[40] V júni 1987 sa vydala na svetové turné Who's That Girl, ktoré pokračovalo až do septembra.[71][72] Prekonalo niekoľko rekordov v účasti, vrátane viac ako 130 000 ľudí v šou neďaleko Paríža, čo bol vtedy rekord pre najnavštevovanejší ženský koncert všetkých čias.[73] Neskôr v tom roku vydala remixový album hitov You Can Dance, ktorý sa dostal na 14. miesto v rebríčku Billboard 200.[39][74] Po pôvodnom podaní žiadosti o anulovanie manželstva v decembri 1987 požiadala v januári 1989 o rozvod s Pennom, pričom ako dôvod uviedla nezmieriteľné rozdiely.[53]

V januári 1989 Madonna podpísala zmluvu s výrobcom nealkoholických nápojov Pepsi. V jednej reklame na Pepsi debutovala s piesňou „Like a Prayer“, hlavným singlom a titulnou skladbou jej štvrtého štúdiového albumu Like a Prayer. Videoklip obsahoval katolícke symboly, ako sú stigmy, horiace kríže a tiež sen milovať sa so svätcom, čo viedlo k tomu, že Vatikán video odsúdil. Náboženské skupiny sa usilovali zakázať komerčnú výrobu a bojkotovať výrobky značky Pepsi. Pepsi odvolala reklamu a zrušila sponzorskú zmluvu.[75][76] Singel „Like a Prayer“ sa umiestnil na prvom mieste v hitparádach mnohých krajín a stal sa jej siedmym hitom číslo jeden v Hot 100.[40][54]

Madonna spolu s Patrickom Leonardom, Stephenom Brayom a Princom zložila a produkovala album Like A Prayer.[77] Hudobný kritik J. D. Considine z časopisu Rolling Stone povedal, že je „tak blízko k umeniu, ako sa popová hudba môže dostať... dôkaz nielen toho, že Madonnu treba brať ako umelkyňu vážne, ale aj toho, že má jeden z najpútavejších hlasov osemdesiatych rokov.“[78] Like a Prayer vyvrcholil na prvom mieste v rebríčku Billboard 200 a predalo sa ho po celom svete 15 miliónov kópií.[39][79] Ďalšími úspešnými singlami z albumu boli piesne „Express Yourself“ a „Cherish“, ktoré dosiahli najvyššiu priečku v USA. Pieseň „Dear Jessie“ sa umiestnila v top 5 v UK a „Keep It Together“ v top 10 v USA.[40][54] Na konci 80. rokov MTV, Billboard a Musician označili Madonnu za „umelkyňu desaťročia“.[80][81][82]

Madonna si zahrala postavu Breathless Mahoney vo filme Dick Tracy (1990), v hlavnej úlohe bol Warren Beatty.[83] Film sa na dva týždne dostal na prvé miesto amerických filmov s najväčším zárobkom a Madonna získala nomináciu na Saturn Award za najlepšiu herečku.[84][85] Ako sprievodný album vyšiel soundtrack s názvom I'm Breathless, ktorý obsahoval piesne inšpirované filmovým prostredím z 30. rokov. Vyšli z neho hity číslo 1 – „Vogue“[86] a „Sooner or Later“.[87] Počas natáčania filmu Madonna nadviazala vzťah s Beattym, no do konca roku 1990 sa rozišli.[88]

V apríli 1990 začala svoje svetové turné Blond Ambition World Tour, ktoré sa konalo do augusta.[89] Magazín Rolling Stone ho označil za „komplikovane choreograficky, sexuálne provokatívnu extravaganciu“ a vyhlásil ho za „najlepšie turné roku 1990“.[90] Turné vyvolalo silné negatívne reakcie náboženských skupín na jej predstavenie „Like a Virgin“, počas ktorého dvaja tanečníci hladili jej telo, predtým čo ona simulovala masturbáciu.[71] V reakcii na to Madonna uviedla: „Turné nijako nepoškodzuje nikoho pocity. Je to pre otvorenú myseľ a núti ich, aby videli sexualitu iným spôsobom. Svoju, aj tú iných ľudí.“[91] Živý záznam turné získal Madonne jej prvú cenu Grammy v kategórii najlepší hudobný film.[92]

The Immaculate Collection, prvý kompilačný album Madony s najväčšími hitmi, vyšiel v novembri 1990. Zahŕňal dve nové piesne „Justify My Love“ a „Rescue Me“.[93] Album získal od RIAA diamantovú certifikáciu a predalo sa z neho viac ako 31 miliónov kópií po celom svete. Stal sa tak najpredávanejším kompilačným albumom sólového umelca v histórii.[94][95] Pieseň „Justify My Love“ dosiahla v USA prvé miesto a stala sa jej deviatym singlom č. 1.[54] Jeho videoklip obsahoval scény sadomasochizmu, zväzovania, bozkávania osôb rovnakého pohlavia aj nahoty.[96][97] Video bolo pre MTV považované za príliš sexuálne explicitné a bolo zakázané v televízii.[96] Jej prvý dokumentárny film Truth or Dare (mimo severnej Ameriky známy ako In Bed with Madonna)[98] vyšiel v máji 1991. Zaznamenal jej svetové turné Blond Ambition a stal sa najlepšie zarábajúcim dokumentom všetkých čias (o jedenásť rokov neskôr ho prekonal film Michaela MooraBowling for Columbine).[99]

1992 – 1997: Maverick, Erotica, Sex, Bedtime Stories, Evita a materstvo

A woman with short blonde hair, wearing a green bra and purple pants, singing to a microphone, held in her left hand.
Madonna počas The Girlie Show v septembri 1993

V roku 1992 účinkovala Madonna v komediálnej dráme A League of Their Own, kde si zahrala Mae Mordabito, hráčku bejzbalu v ženskom tíme. Film sa stal desiatym najzárobkovejším filmom roka v USA.[100] Nahrala pieseň k filmu s názvom „This This To Be My Playground“, ktorá sa stala jej desiatym hitom číslo jeden v Hot 100, čo bolo v tom čase najviac zo všetkých umelkýň.[54] V tom istom roku Madonna sponzorovala prvú retrospektívu pre svojho bývalého priateľa Jeana-Michela Basquiata vo Whitney Museum of American Art. Založila tiež vlastnú spoločnosť Maverick pozostávajúcu z nahrávacej spoločnosti (Maverick Records), filmovej produkčnej spoločnosti (Maverick Films) a pridružených divízií hudobného vydavateľstva, televízneho vysielania, kníh a merchandisingu. Dohoda bola spoločným podnikom s Time Warner a vyplatila Madonne zálohu 60 miliónov dolárov. Zabezpečilo jej to 20% honorár z hudobného konania, čo bola najvyššia sadzba v tomto odbore, ktorá sa rovnala iba sadzbe Michaela Jacksona stanovenej o rok skôr so spoločnosťou Sony.[101] Jej spoločnosť sa neskôr stala jedným z najúspešnejších vydavateľstiev umelcov v histórii. Produkovala umelcov s mnohými platinami, ako sú Alanis Morissette a Michelle Branch.[102][103]

Po dosiahnutí úplnej umeleckej kontroly s Maverickom,[101] vydala Madonna súčasne svoj piaty štúdiový album Erotica a knihu Sex. Kniha pozostávajúca zo sexuálne provokatívnych a explicitných obrázkov, ktoré vyfotografoval Steven Meisel, zaznamenala silnú negatívnu reakciu médií i širokej verejnosti, avšak za pár dní sa predalo 1,5 milióna kópií po 50 dolárov.[104][105] To zatienilo album Erotica, ktorý skončil ako jej v tom čase najmenej predávaný album.[105] Napriek pozitívnym ohlasom sa stal jej prvým štúdiovým albumom od debutového albumu, ktorého piesne sa v USA neumiestnili na prvej priečke. Album sa dostal na druhé miesto v rebríčku Billboard 200 a priniesol top 10 single „Erotica“ a „Deeper and Deeper“.[39][54] Madonna pokračovala vo svojich provokatívnych snímkach v erotickom thrilleri Body of Evidence z roku 1993, ktorý obsahoval scény sadomasochizmu. Kritici ho ohodnotili slabo.[106][107] Zahrala si tiež vo filme Dangerous Game. Denník The New York Times film opísal ako „zlostný a bolestivý a bolesť sa zdá byť skutočná“.[108]

V septembri 1993 nastúpila Madonna na prehliadku The Girlie Show, v ktorej sa obliekla ako dominantná žena s bičom obklopená do pol pása vyzlečenými tanečnicami. V Portoriku si na pódiu trela vlajku medzi nohami, čo vyvolalo pobúrenie publika.[71] V marci 1994 vystúpila ako hosť v Late Show with David Letterman. V televízii použila vulgárne výrazy, ktoré si vyžadovali cenzúru, a Lettermanovi podala pár jej nohavičiek a požiadala ho, aby ich ovoňal.[109] Kritici a fanúšikovia reagovali negatívne, a okomentovali to, že „zašla priďaleko“ a že jej kariéra sa skončila.[110]

Životopisec J. Randy Taraborrelli opísal jej baladu „I'll Remember“ (1994) ako pokus zmierniť jej provokatívny imidž. Pieseň bola nahraná pre film Aleka Keshishiana z roku 1994 With Honours.[111] Uskutočnila vystúpenie s Lettermanom na odovzdávaní cien a objavila sa na The Tonight Show with Jay Leno po tom, čo si uvedomila, že na udržanie svojej popularity musí zmeniť svoje hudobné smerovanie.[112] Madonna na šiestom štúdiovom albume Bedtime Stories (1994) použila jemnejší imidž, aby sa pokúsila zlepšiť vnímanie verejnosti.[112] Album debutoval na treťom mieste v rebríčku Billboard 200 a vyšli z neho dva americké top 5 hity „Secret“ a „Take a Bow“. Práve „Take a Bow“ bol na vrchole Hot 100 po dobu siedmich týždňov, čo je najdlhšie obdobie zo všetkých singlov Madonny.[113] Something to Remember, zbierka balád, bola vydaná v novembri 1995. Na albume sa predstavili tri nové piesne: „You'll See“, „One More Chance“ a coververzia piesne „I Want You“ od Marvina Gayeho. V tomto období chodila Madonna s basketbalistom Dennisom Rodmanom a rapperom Tupacom Shakurom.[114][115][116] Neskôr sa zaplietla s fitnes trénerom Carlosom Leonom.[117]

V muzikáli Evita z roku 1996 si zahrala titulnú rolu Evy Perónovej.[118][119] Madonna dlho túžila hrať Perónovú a napísala režisérovi Alanovi Parkerovi, aby mu vysvetlila, prečo by bola pre túto rolu dokonalá. Po zabezpečení úlohy získala hlasový tréning a dozvedela sa o histórii Argentíny a Perónovej. Počas natáčania Madonna niekoľkokrát ochorela, potom čo zistila, že je tehotná, a to z dôvodu intenzívneho emočného úsilia, ktoré bolo pri scénach potrebné.[120] Po premiére Evity v decembri 1996 získal Madonnin herecký výkon pochvalu od filmových kritikov.[121] Zach Conner z časopisu Time poznamenal: „Je mi úľavou povedať, že Evita je sakra v poriadku, dobre obsadená a má peknú vizualizáciu. Madonna opäť zmiatla naše očakávania.“[122] Za rolu získala Zlatý glóbus pre najlepšiu herečku v muzikáli alebo komédii.[123]

Soundtrack k Evita, ktorý obsahoval piesne prevažne v podaní Madonny, vyšiel ako dvojalbum. Zahŕňal piesne „You Must Love Me“ a „Don't Cry for Me Argentina“, ktorá dosiahla číslo jeden v krajinách po celej Európe.[124] Madonne odovzdal cenu za zásluhy Tony Bennett na hudobných cenách Billboard Music Awards 1996. 14. októbra 1996 porodila dcéru Lourdes „Lolu“ Mariu Ciccone Leon, ktorú má s Leonom.[125] Životopiskyňa Mary Cross píše, že aj keď sa Madonna často obávala, že jej tehotenstvo Evite ublíži, dosiahla niekoľko dôležitých osobných cieľov: „Teraz, 38-ročná Madonna konečne zvíťazila na obrazovke a splnila si sen mať dieťa, oba v tom istom roku. Dosiahla ďalší zlom v kariére a znovuobjavila seba a svoj obraz s verejnosťou.“[126] Jej vzťah s Carlosom Leonom sa skončil v máji 1997 a vyhlásila, že sa majú „lepšie ako najlepší priatelia“.[127][128]

1998 – 2002: Albumy Ray of Light, Music, druhé manželstvo a návrat ku koncertovaniu

Po narodení dcéry Lourdes sa Madonna zapojila do východnej mystiky a kabaly, ktorú jej predstavila herečka Sandra Bernhard.[129] Siedmy štúdiový album Ray of Light (1998) odrážal túto zmenu v jej vnímaní a imidži.[130][131] Spolupracovala s producentom elektronickej hudby Williamom Orbitom a chcela vytvoriť zvuk, ktorý by kombinoval tanečnú hudbu s popom a britským rockom.[132] Americká hudobná kritička Ann Powers vysvetlila, že to, čo Madonna s Orbitom hľadala, „bola akási bujnosť, ktorú pre túto nahrávku chcela. Techno a rave boli v 90. rokoch v kurze a mali veľa rôznych podôb. Boli tu veľmi experimentálne, tvrdšie veci ako napríklad Aphex Twin. Boli tu párty nahrávky ako Fatboy Slim. To nie je to, čo Madonna pre svoju hudbu chcela. Skutočne chcela niečo viac ako speváka a skladateľa. A to jej poskytol William Orbit.“[132]

A blond woman sitting on a block of hay. She is playing a guitar and singing in front of a standing microphone. She has short hair and wears grey colored cowboy clothes.
Madonna počas turné Drowned World Tour v septembri 2001

Album si získal ohlas u kritikov, Slant Magazine ho označil za „jedno z veľkých popových majstrovských diel 90. rokov“, Ray of Light bol ocenený štyrmi cenami Grammy – vrátane najlepšieho popového albumu a najlepšej tanečnej nahrávky – a bol nominovaný na album roka a nahrávku roka.[133] Rolling Stone ho zaradil medzi „500 najlepších albumov všetkých čias“. Komerčne album dosiahol prvé miesto v mnohých krajinách a po celom svete sa ho predalo viac ako 16 miliónov kópií.[134] Vedúci singel albumu „Frozen“ sa stal prvým singlom Madonny, ktorý debutoval na prvom mieste v Spojenom kráľovstve, zatiaľ čo v USA sa stal jej šiestym singlom číslo dva, čím vytvoril ďalší rekord Madonny ako umelkyne s najväčším počtom hitov číslo dva.[54][135] Druhý singel „Ray of Light“ debutoval na piatom mieste v rebríčku Billboard Hot 100. Vydanie Guinnessovej knihy rekordov z roku 1998 dokumentovalo, že „žiadna umelkyňa nepredala po celom svete viac nahrávok ako Madonna“.[136]

Madonna založila nadáciu Ray of Light Foundation zameranú na ženy, vzdelávanie, globálny rozvoj a humanitárne účely.[137] Nahrala singel „Beautiful Stranger“ pre film Austin Powers: The Spy Who Shagged Me z roku 1999, ktorý jej vyniesol cenu Grammy za najlepšiu pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá.[138] Madonna účinkovala v komediálnom dramatickom filme z roku 2000, The Next Best Thing, ktorý režíroval John Schlesinger. Do soundtracku k filmu prispela aj dvoma piesňami – cover verziou piesne „American Pie“ od Dona McLeana z roku 1971 a pôvodnou piesňou „Time Stood Still“.

Madonna vydala svoj ôsmy štúdiový album Music v septembri 2000. Obsahoval prvky z doby Ray of Light inšpirované elektronikou a rovnako ako jej predchodca si získal ohlas u kritikov. Madonna spoluprácu s francúzskym producentom Mirwaisom Ahmadzaïom okomentovala: „Rada pracujem s divnými ľuďmi, o ktorých nikto nevie – s ľuďmi, ktorí majú surový talent a ktorí robia hudbu tak ako nikto iný. Music je budúcnosť zvuku.“[139] Stephen Thomas Erlewine z AllMusic cítil, že „Music sa šíri v kaleidoskopickom návale farieb, techniky, štýlu a obsahu. Má toľko hĺbok a vrstiev, že je jednoducho rovnako uvedomelý a seriózny ako Ray of Light.“[140] Album sa umiestnil na prvom mieste vo viac ako 20 krajinách sveta a za prvých desať dní sa ho predali štyri milióny kópií.[133] V USA debutoval Music na vrchole a stal sa jej prvým albumom číslo jeden za posledných jedenásť rokov od Like A Prayer.[141] Vyšli z neho tri single číslo 1 rebríčka Hot 100: „Music“, „Don't Tell Me“ a „What It Feels Like for a Girl“.[54] Videoklip k piesni „What It Feels Like for a Girl“ zobrazoval Madonnu, ktorá sa dopustila trestných činov a vandalizmu, a bol zakázaný televíznymi stanicami MTV a VH1.[142]

Prvýkrát sa s režisérom Guyom Ritchiem, ktorý sa neskôr stal jej druhým manželom, zoznámila v lete 1998 a 11. augusta 2000 v Los Angeles im porodila syna Rocca Johna Ritchieho. Madonna mala pri pôrode problémy, kvôli komplikáciami s placentou (placente praevia). Pokrstený bol 21. decembra 2000 v katedrále Dornoch v Dornoch v Škótsku. Madonna sa nasledujúceho dňa vydala za Ritchieho na neďalekom zámku Skibo.[143][144] Po osemročnej absencii koncertovania zahájila v júni 2001 svoje turné Drowned World Tour. Turné prebiehalo v USA a Európe a stala sa sólo umelcom s najvyšším zárobkom koncertného turné v tom roku. 47 vypredaných koncertov zarobilo 75 miliónov dolárov.[145] Vydala tiež svoju druhú zbierku najväčších hitov GHV2. Album debutoval na siedmej priečke Billboard 200 a po celom svete sa ho predalo sedem miliónov kusov.[146][147]

Madonna hrala vo filme Swept Away, ktorý režíroval Ritchie. Tento film, ktorý bol uvedený na trh v Spojenom kráľovstve, si vyslúžil komerčný a kritický neúspech. V máji 2002 sa v Londýne predstavila vo West End hre Up For Grabs v divadle Wyndhams Theatre (ako „Madonna Ritchie“), mala všeobecne zlé hodnotenie a bola označená za „najväčšie sklamanie večera“.[148][149] V októbri vydala „Die Another Day“, titulnú pieseň filmu Jamesa Bonda, (Dnes neumieraj) Die Another Day, v ktorom mala hlavnú rolu, ktorú Peter Bradshaw z The Guardian označil za „neuveriteľne drevenú“.[150] Pieseň sa dostala na ôsme miesto v rebríčku Billboard Hot 100 a bola nominovaná na Zlatý glóbus za najlepšiu pôvodnú pieseň a Zlatú malinu za najhoršiu pôvodnú pieseň.[54]

2003 – 2006: Albumy American Life a Confessions on a Dance Floor

Madonna, wearing a military uniform, holds her arm to her head. She's flanked by several dancers wearing similar clothes
Madonna vystupuje s piesňou „American Life“ počas turné Re-Invention World Tour (2004)

V roku 2003 Madonna spolupracovala s módnym fotografom Stevenom Kleinom na výstave s názvom X-STaTIC Pro=CeSS, ktorá prebiehala od marca do mája v newyorskej galérii Deitch Projects a taktiež v upravenej podobe precestovala celý svet.[151] V tom istom roku vydala svoj deviaty štúdiový album American Life, ktorý bol založený na jej pozorovaniach americkej spoločnosti.[152] Vysvetlila, že nahrávka bola „ako výlet po spomienkach, keď sa pozerám späť na všetko, čo som dokázala, a na všetky veci, ktoré som si kedysi vážila a ktoré boli pre mňa dôležité.“ Larry Flick z The Advocate cítil, že „American Life je album, ktorý patrí medzi jej najdobrodružnejšie a lyricky najinteligentnejšie“, zatiaľ čo ho odsúdil za „lenivú a slabú snahu začať brať speváčku vážne“.[153][154] Pôvodný videoklip k jeho titulnej skladbe vyvolal kontroverziu kvôli násiliu a protivojnovým snímkam. Neskôr bol stiahnutý po invázii v Iraku v roku 2003. Madonna sa dobrovoľne po prvý raz v kariére cenzurovala kvôli politike krajiny a povedala, že „bola tu lynčujúca davová mentalita, ktorá nebola pekná a mám deti, ktoré musím chrániť.“[155] Pieseň sa umiestnila na čísle 37 v rebríčku Hot 100,[54] zatiaľ čo album sa stal jej najmenej predávaným albumom v tom čase so štyrmi miliónmi kópií na celom svete.[156]

Neskôr v tom roku prišla Madonna s ďalším provokatívnym vystúpením na udeľovaní MTV Video Music Awards 2003, keď počas piesne „Hollywood“ pobozkala speváčky Britney Spears a Christinu Aguileru.[157][158] V októbri 2003 poskytla vokály singlu Spears – „Me Against the Music“.[159] Po ňom nasledovalo vydanie Remixed & Revisited. EP obsahovalo remixované verzie skladieb z albumu American Life a „Your Honesty“ – predtým nevydanú skladbu z nahrávania Bedtime Stories.[160] Madonna tiež podpísala zmluvu s Callaway Arts & Entertainment ako autorka piatich kníh pre deti. Prvá z týchto kníh s názvom The English Roses vyšla v septembri 2003. Príbeh rozpráva o štyroch anglických školáčkach a ich vzájomnej závisti a žiarlivosti.[161] Kniha debutovala na vrchole rebríčka The New York Times Best Seller a stala sa najrýchlejšie predávanou obrázkovou knihou pre deti všetkých čias.[162] Madonna venovala všetky svoje výnosy charite pre deti.[163]

Nasledujúci rok Madonna a Maverick zažalovali Warner Music Group a ich bývalú materskú spoločnosť Time Warner a tvrdili, že nesprávne hospodárenie so zdrojmi a zlé účtovníctvo stálo spoločnosť milióny dolárov. Warner na oplátku podal žalobu, v ktorej tvrdí, že Maverick sám stratil desiatky miliónov dolárov.[164][165] Spor sa vyriešil, keď Warner kúpila akcie spoločnosti Maverick, ktoré vlastnili Madonna a Ronnie Dashev. Spoločnosť Madonny a Dasheva sa stala stopercentnou dcérskou spoločnosťou Warner Music, ale Madonna bola s Warnerom podpísaná na základe samostatnej nahrávacej zmluvy.[164]

V polovici roku 2004 sa vydala na svetové turné Re-Invention World Tour v USA, Kanade a Európe. Stalo sa jedným s najvyššou tržbou v roku 2004, ktoré zarobilo okolo 120 miliónov dolárov. Je predmetom jej dokumentu I'm Going to Tell You a Secret.[166][167] V novembri 2004 bola uvedená do britskej hudobnej siene slávy ako jedna z jej piatich zakladajúcich členov spolu s the Beatles, Elvisom Presleym, Bobom Marleym a U2.[168] Rolling Stone ju zaradil na 36. miesto v špeciálnom vydaní 100 najväčších umelcov všetkých čias, kde o nej napísala článok Britney Spears.[169] V januári 2005 Madonna predviedla na Tsunami Aid cover verziu piesne „Imagine“ od Johna Lennona.[170] Účinkovala tiež na benefičnom koncerte Live 8 v Londýne v júli 2005.[171]

Jej desiaty štúdiový album, Confessions on a Dance Floor, vyšiel v novembri 2005. Hudobne bol štruktúrovaný ako klubový set zložený DJ-om. Ocenili ho kritici, Keith Caulfield z Billboardu komentoval, že album bol „vítaným návratom k forme pre kráľovnú popu“.[172] Album získal cenu Grammy za najlepší elektronický/tanečný album.[92] Confessions on a Dance Floor a jeho singel „Hung Up“ sa dostal na prvé miesto 41 krajinách a zapísal sa do Guinnessových svetových rekordoch.[173] Pieseň obsahuje sampel z piesne skupiny ABBA, „Gimme! Gimme! Gimme! (A Man After Midnight)“, čo je iba druhýkrát, čo ABBA povolila použitie ich hudby. Skladateľ skupiny Björn Ulvaeus poznamenal: „Je to úžasná skladba – stopercentná popová hudba.“[174]Sorry“, druhý singel, sa stal Madonniným dvanástym singlom číslo jeden v Spojenom kráľovstve.[55]

Madonna vyrazila na turné Confessions Tour v máji 2006, ktoré malo globálne publikum 1,2 milióna divákov a zarobilo viac ako 193,7 miliónov dolárov – stalo sa doposiaľ najlepšie zarábajúcim turné ženskej umelkyne.[175] Madonna použila pri predstavení piesne „Live to Tell“ náboženské symboly, ako napríklad kríž a tŕňovú korunu. To spôsobilo, že Ruská pravoslávna cirkev a Federácia židovských komunít v Rusku naliehali na všetkých svojich členov, aby bojkotovali jej koncert.[176] Medzinárodná federácia fonografického priemyslu (IFPI) zároveň oficiálne oznámila, že Madonna predala po celom svete viac ako 200 miliónov kópií svojich albumov.[177]

Počas turné založila charitatívnu organizáciu Raising Malawi a čiastočne financovala sirotinec v tejto krajine a tiež do nej vycestovala.[178] V októbri 2006 sa rozhodla adoptovať si chlapca menom David Banda.[179] Adopcia vyvolala silnú reakciu verejnosti, pretože malawské právo vyžaduje, aby sa budúci rodičia pred adopciou zdržiavali aspoň jeden rok v Malawi, čo Madonna neurobila.[180] Riešila to v relácii The Oprah Winfrey Show s tým, že v Malawi neexistujú žiadne písomné zákony o adopcii, ktoré by regulovali zahraničné adopcie. Madonna opísala, ako Banda počas ich prvého stretnutia trpel maláriou a tuberkulózou a mal aj zápal pľúc.[181] Jeho biologický otec Yohane to komentoval: „Títo takzvaní aktivisti za ľudské práva ma každý deň obťažujú a vyhrážajú sa mi, že si nie som vedomý toho, čo robím... Chcú, aby som podporil ich súdny spor, čo nemôžem urobiť, viem, s čím som súhlasil s Madonnou a jej manželom.“ Adopcia bolo dokončená v máji 2008.[182][183]

2007 – 2011: Filmovanie, album Hard Candy a obchodné aktivity

Madonna vydala a predviedla skladbu „Hey You“ na londýnskom koncerte Live Earth v júli 2007.[184] Oznámila svoj odchod z vydavateľstva Warner Bros. Records a s Live Nation deklarovala novú desaťročnú zmluvu.[185] V roku 2008 produkovala a napísala dokument I Am Because We Are o problémoch, ktorým čelia Malawijci; režíroval ho Nathan Rissman, ktorý pracoval ako Madonnin záhradník.[186] Režírovala aj svoj prvý film Filth and Wisdom. Dej filmu sa točil okolo troch priateľov a ich túžob. The Daily Telegraph film označil za „nie úplne prvý pokus, ktorý by bol neperspektívny Madonna by urobila dobre, keby sa držala svojej bežnej práce“.[187][188] 10. marca 2008 bola zahrnutá do Rock and Roll Hall of Fame.[189] Na slávnostnom ceremoniáli nespievala, ale požiadala ostatných členov siene slávy a michiganskú kapelu The Stooges, aby zahrali jej piesne „Burning Up“ a „Ray of Light“.[190]

Madonna v apríli 2008 vydala svoj jedenásty štúdiový album Hard Candy. Bol ovplyvnený R&B a urban popom. Spolupracovala na ňom s Justinom Timberlakom, Timbalandom, Pharrellom Williamsom a Natom „Danja“ Hillsom.[191] Album debutoval na prvom mieste v 37 krajinách a v rebríčku Billboard 200.[192][193]

Madonna playing electric guitar in front of a microphone
Madonna vystupuje na svojom turné Sticky & Sweet Tour (2009), ktoré sa stalo druhým najlepšie zarábajúcim turné všetkých čias

Skladba „4 Minutes“ vyšla ako hlavný singel albumu a vyvrcholila na treťom mieste v rebríčku Billboard Hot 100. Bol to 37. top-10 hit Madonny v rebríčku a posunul ju pred Elvisa Presleyho ako umelca s najviac hitmi v top-10.[194] V Spojenom kráľovstve si ako žena udržala rekord v počte singlov číslo jeden; „4 Minutes“ sa stal jej trinástym.[195] Na 23. ročníku udeľovania cien Japan Gold Disc Awards získala svoju piatu trofej v kategórii Umelec roka od Japonskej asociácie nahrávacieho priemyslu, čo je najviac zo všetkých interpretov.[196] V rámci ďalšej propagácie albumu sa vydala na turné Sticky & Sweet Tour, ktoré bolo jej prvým veľkým počinom v rámci spoločnosti Live Nation. S celkovým zárobkom 408 miliónov dolárov skončilo ako druhé turné s najvyšším príjmom všetkých čias, hneď za A Bigger Bang Tour skupiny The Rolling Stones.[197] Zostalo ale najlepšie zarábajúcim turné sólového umelca, kým ho The Wall Live hudobníka Rogera Watersa v roku 2013 neprekonalo.[198]

V júli 2008 vydal Christopher Ciccone knihu s názvom Life with My Sister Madonna, ktorá kvôli nevyžiadanej publikácii spôsobila rozpor medzi ním a Madonnou.[199] Na jeseň podala žiadosť o rozvod s Ritchiem s odvolaním sa na nezmieriteľné rozdiely.[200] V decembri 2008 hovorca Madonny oznámil, že súhlasila s rozvodom s Ritchiem, podľa ktorého mal dostať 50 – 60 miliónov libier, vrátanie nehnuteľnosti London pub a rezidencie vo Wiltshire v Anglicku.[201] Manželstvo rozviedol podľa decree nisi okresný sudca Reid v High Holborn v Londýne. Uzavreli kompromisnú dohodu pre synov Rocca (8) a Davida (3), s tým, že budú v striedavej starostlivosti medzi Ritchieho domom v Londýne a Madonniným v New Yorku.[202][203] Krátko nato Madonna v máji 2009 podala žiadosť o adopciu dievčaťa Chifundy „Mercy“ James z Malawi, súd v krajine však žiadosť zamietol, pretože Madonna tam nemala bydlisko.[204] Znova podala odvolanie a 12. júna 2009 jej Najvyšší súd v Malawi udelil právo na adopciu.[205]

Madonna zavŕšila svoju zmluvu s Warner Bros. vydaním tretieho albumu s najväčšími hitmi, Celebration (september 2009). Obsahoval nové piesne „Celebration“ a „Revolver“ spolu s 34 hitmi, ktoré vydala pod týmto vydavateľstvom.[206] Album sa dostal na prvé miesto vo viacerých krajinách, vrátane Kanady, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva.[207] V roku 2009 sa objavila na odovzdávaní hudobných cien MTV Video Music Awards a vzdala poctu zosnulému popovému spevákovi Michaelovi Jacksonovi.[208] Madonna skončila prvé desaťročie 21. storočia ako najpredávanejšia sólo umelkyňa v USA a najhranejšia umelkyňa desaťročia v UK.[209][210] Billboard ju tiež vyhlásil za tretiu top-turné umelkyňu desaťročia – len za skupinami The Rolling Stones a U2 – s celkovým zárobkom cez 801 miliónov dolárov, účasťou 6,3 milióna divákov a 244 vypredanými koncertami z celkového počtu 248 predstavení.[211]

Madonna v januári 2010 vystúpila na koncerte Hope for Haiti Now: A Global Benefit for Earthquake Relief.[212] Jej tretí koncertný album, Sticky & Sweet Tour, vyšiel v apríli a debutoval na desiatom mieste v rebríčku Billboard 200.[39] Stal sa tiež jej dvadsiatym albumom umiestneným v top-10 rebríčka Oricon Albums Chart, čím prekonala rekord skupiny The Beatles za najviac top-10 albumov s medzinárodným počinom v Japonsku.[213] Madonna udelila americkej televíznej šou Glee práva na jej celú diskografiu a producenti vytvorili epizódu, ktorá obsahovala výlučne jej piesne.[214] Spolupracovala tiež so svojou dcérou Lourdes a uviedla na trh módnu značku Material Girl, ktorá sa inšpirovala jej štýlom punk-girl, keď sa v 80. rokoch preslávila.[215] V októbri otvorila sériu fitnescentier po celom svete s názvom Hard Candy Fitness a o tri mesiace neskôr predstavila druhú módnu značku s názvom Truth or Dare, ktorá zahŕňala obuv, parfumy, spodnú bielizeň a doplnky.[216]

Madonna režírovala svoj druhý film W.E., životopisný záznam o afére medzi kráľom Edwardom VIII. a Wallis Simpsonovou. Napísaný v spolupráci s Alekom Keshishianom mal premiéru na 68. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v septembri 2011.[217] Kritická a komerčná reakcia na film bola negatívna.[218][219] Madonna prispela baladou „Masterpiece“ na soundtrack k filmu, ktorý jej priniesol Zlatý glóbus za najlepšiu filmovú pieseň.[220]

2012 – 2017: Super Bowl XLVI halftime show, albumy MDNA a Rebel Heart

Madonna a duo LMFAO počas vystúpenia na Super Bowl XLVI halftime show 5. februára 2012

Vo februári 2012 sa Madonna stala hlavným aktom Super Bowl XLVI halftime show na štadióne Lucas Oil Stadium v Indianapolise v Indiane.[221] Jej vystúpenie vizualizovali Cirque Du Soleil a Jamie King. Predstavili sa na ňom špeciálni hostia LMFAO, Nicki Minaj, M.I.A. a CeeLo Green. Bola to vtedy najsledovanejšia polčasová šou Super Bowlu v histórii so 114 miliónmi divákov, čo bolo viac ako samotný zápas.[222] Počas podujatia vystúpila s piesňou „Give Me All Your Luvin'“, singlom z dvanásteho štúdiového albumu MDNA. Stal sa jej rekordným 38. singlom v top-10 v rebríčku Billboard Hot 100.[223]

MDNA vyšiel v marci 2012 a obsahuje viaceré spolupráce s rôznymi producentmi, napríklad s Williamom Orbitom a Martinom Solveigom.[224] Bolo to jej prvé vydanie počas troj-albumovej dohody s vydavateľstvom Interscope Records, s ktorým podpísala zmluvu v rámci kontraktu s Live Nation.[225] Vydávala pod nahrávacou spoločnosťou Interscope, pretože Live Nation nemohla distribuovať hudobné nahrávky.[226] MDNA sa stal piatym po sebe idúcim štúdiovým albumom Madonny, ktorý debutoval na vrchole albumovej hitparády Billboard 200.[227] Nahrávku propagovalo predovšetkým turné MDNA Tour, ktoré trvalo od mája do decembra 2012.[228] Obsahovalo kontroverzné témy ako násilie, zbrane, ľudské práva, nahotu a politiku. S celkovým zárobkom 305,2 milióna dolárov z 88 vypredaných predstavení sa v roku 2012 stalo turné s najvyšším zárobkom a tiež desiatym turné s najvyšším zárobkom všetkých čias.[229] Madonnu Forbes vyhlásil za najlepšie zarábajúcu osobnosť roka a zarobila podľa odhadov 125 miliónov dolárov.[230]

Madonna spolupracovala so Stevenom Kleinom a režírovala 17-minútový film s názvom secretprojectrevolution, ktorý bol vydaný na BitTorrent v septembri 2013.[231] Týmto filmom zahájila iniciatívu Art for Freedom, ktorá pomohla propagovať „umenie a slobodu prejavu ako prostriedok na riešenie prenasledovania a nespravodlivosti na celom svete“. Webová stránka projektu obsahovala od svojho vzniku viac ako 3 000 príspevkov súvisiacich s umením. Madonna pravidelne monitorovala a získavala ďalších umelcov ako David Blaine a Katy Perry na pozíciu kurátorov.[232]

Do roku 2013 Madonnina organizácia Raising Malawi postavila desať škôl na vzdelávanie 4 000 detí v Malawi v hodnote 400 000 dolárov.[233] Keď navštívila školy v apríli 2013, prezidentka Malawi Joyce Bandová ju obvinila, že zveličuje prínos charity.[234] Madonnu jej vyjadrenie zarmútilo, objasnila však, že „nemá v úmysle nechať sa rozptýliť týmito smiešnymi obvineniami“. V máji 2014 tiež navštívila svoje rodné mesto Detroit a venovala finančné prostriedky na pomoc pri bankrote mesta.[235] V tom istom roku sa jej obchodné aktivity rozšírili aj na produkty starostlivosti o pleť – MDNA Skin na trh v Japonsku.[236]

Trinásty štúdiový album, Rebel Heart, vyšiel v marci 2015, tri mesiace po úniku jeho trinástich demo nahrávok na internet.[237] Na rozdiel od svojich predchádzajúcich albumov, do ktorých bolo zapojených len pár ľudí, na tomto Madonna spolupracovala s veľkým počtom umelcov, ako Avicii, Diplo a Kanye West.[238][239] Introspekcia bola uvedená ako jedna zo základných tém prevládajúcich v nahrávke spolu so „skutočnými vyjadreniami osobnej a kariérnej reflexie“.[240] Madonna vysvetlila Jonovi Parelesovi z The New York Times, že aj keď sa nikdy neobzrela späť do minulosti na svoje úsilie, spomínanie na to bolo pre album to pravé. Hudobní kritici reagovali na Rebel Heart pozitívne a označili ho za jej najlepšiu snahu za posledných desať rokov.[241]

Madonna počas turné Rebel Heart Tour, 2015

Od septembra 2015 do marca 2016 začala Madonna propagovať album na Rebel Heart Tour. Turné obletelo celú Severnú Ameriku, Európu a Áziu a prvýkrát po 23 rokoch navštívila Austráliu, kde predviedla aj jednorazové vystúpenie navyše pre svojich fanúšikov.[242][243] Rebel Heart Tour z 82 predstavení zarobilo celkovo 169,8 milióna dolárov, s predajom viac ako 1,045 milióna lístkov.[244] Počas turné sa Madonna zapojila do súdneho sporu s Ritchiem, kvôli zvereniu do opatery ich syna Rocca. Spor sa začal, keď sa Rocco rozhodol bývať v Anglicku s Ritchiem, keď tam koncertovala, zatiaľ čo Madonna chcela, aby cestoval s ňou. Súdne pojednávania sa konalo v New Yorku a Londýne. Po viacerých rokovaniach Madonna stiahla svoju žiadosť o starostlivosť a rozhodla sa vec vyriešiť súkromne.[245]

V októbri 2016 ju označil Billboard za ženu roka. Jej „priama a brutálne úprimná“ reč o ageizme a sexizme na slávnostnom ceremoniáli sa značne rozšírila v médiách.[246][247] Nasledujúci mesiac Madonna, ktorá aktívne podporovala Hillary Clintonovú počas amerických prezidentských volieb v roku 2016, uskutočnila improvizovaný akustický koncert vo Washington Square Park na podporu Clintonovej kampane.[248] Naštvaná, že Donald Trump voľby vyhral, sa Madonna proti nemu vyjadrila na Pochode žien vo Washingtone, ktorý sa konal deň po jeho inaugurácii.[249] Začala kontroverzne, keď povedala, že „veľa premýšľala o vyhodení Bieleho domu do vzduchu“.[250] Nasledujúci deň tvrdila, že „nie je násilníčka“ a že jej slová boli „divoko vytrhnuté z kontextu“.[251]

Vo februári 2017 si Madonna adoptovala štvorročné dvojčatá z Malawi menom Estere a Stella.[252][253] V lete 2017 sa so svojimi adoptívnymi deťmi presťahovala do portugalského Lisabonu.[254] V júli otvorila v Malawi Inštitút pre detskú chirurgiu a intenzívnu starostlivosť Mercy James, detskú nemocnicu postavenú jej charitatívnou organizáciou Raising Malawi.[255] Koncertný album zaznamenávajúci turné Rebel Heart Tour vyšiel v septembri 2017 a na 32. ročníku Japan Gold Disc Award získala cenu za najlepší videoklip pre západných umelcov.[256][257] V tom mesiaci Madonna uviedla MDNA Skin na trh vo vybraných obchodoch v Spojených štátoch.[258] O niekoľko mesiacov skôr aukčný dom Gotta Have Rock and Roll dal na predaj Madonnine osobné veci ako napríklad milostné listy od Tupaca Shakura, kazety, spodnú bielizeň a kefu na vlasy. Darlene Lutz, obchodníčka s umením, ktorá dražbu iniciovala, bola zástupcami Madonny žalovaná, aby aukciu zastavila. Madonna objasnila, že jej status celebrity „nevylučuje moje právo na ochranu môjho súkromia, vrátane osobných vecí“. Madonna prípad prehrala a predseda senátu rozhodol v prospech Lutzovej, ktorá dokázal, že v roku 2004 s ňou Madonna uzavrela legálnu dohodu o predaji vecí.[259]

2018 – súčasnosť: Album Madame X a autobiografický film

Madonna počas svetovej premiéry jej videoklipu k piesni „Medellín“ v apríli 2019

Počas života v Lisabone sa Madonna stretla s Dinom D'Santiagom, ktorý ju predstavil mnohým miestnym hudobníkom hrajúcim fado, morna a samba hudbu. Pravidelne ju pozývali na svoje „obývačkové sedenia“, a to ju inšpirovalo pri tvorbe 14. štúdiového albumu Madame X. Madonna produkovala album s niekoľkými hudobníkmi, predovšetkým so svojím dlhoročným kolegom Mirwaisom a tiež Mikeom Deanom.[260] Album bol dobre prijatý hudobnými kritikmi a NME ho označilo za „odvážny, bizarný, sebareferenčný a rozdielny od všetkého, čo Madonna predtým urobila.“[261] Madame X, ktorý vyšiel v júni 2019, debutoval na vrchole Billboard 200 a stal sa jej deviatym albumom číslo jeden.[262] Všetky štyri single – „Medellín“, „Crave“, „I Rise“ a „I Don't Search I Find“ – sa umiestnili na vrchole rebríčka piesní Billboard Dance Club a rozšírili tak jej rekord v tomto rebríčku v čo najviac hitov číslo 1.[263]

Madonna sa predstavila ako interpretka na súťaži Eurovision Song Contest v máji 2019; predviedla piesne „Like a Prayer“ a „Future“ s rapperom Quavom.[264] Madame X Tour, turné vo vybraných mestách po celej Severnej Amerike a Európe, sa začalo 17. septembra 2019. Okrem oveľa menšieho počtu koncertov v porovnaní s predchádzajúcimi turné zaviedla Madonna politiku bez telefónu, aby maximalizovala intimitu koncertu.[265] Turné však čelilo niekoľkým zrušeniam kvôli jej opakovanému zraneniu kolena a nakoniec sa náhle skončilo 8. marca 2020, tri dni pred plánovaným finálnym koncertom, po ktorom francúzska vláda kvôli pandémii COVID-19 zakázala zhromažďovanie viac ako 1 000 ľudí.[266][267] Madonna neskôr pripustila, že mala pozitívny test na prítomnosť protilátok koronavírusu a darovala 1 milión dolárov nadácii Bill & Melinda Gates Foundation, aby pomohla financovať výskum novej vakcíny.[268]

Madonna a Missy Elliott poskytli hosťujúce vokály k singlu speváčky Duy Lipy – „Levitating“ z remixového albumu Club Future Nostalgia (2020).[269] 7. augusta 2020 zverejnila Madonna na svojom Instagrame video, kde diskutuje o nápadoch na scenár so spisovateľkou Diablo Cody.[270] 10. septembra potvrdila v livestreame na Instagrame, že píšu film o jej živote, ktorý má produkovať Amy Pascal.[271]

Diskografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Diskografia Madonny

Štúdiové albumy

Filmografia

Filmy, v ktorých hrala

  • A Certain Sacrifice (1979)
  • Desperately Seeking Susan (1985)
  • Shanghai Surprise (1986)
  • Who's That Girl (1987)
  • Bloodhounds of Broadway (1989)
  • Dick Tracy (1990)
  • Madonna: Truth or Dare (1991)
  • Shadows and Fog (1991)
  • A League of Their Own (1992)
  • Body of Evidence (1993)
  • Dangerous Game (1993)
  • Four Rooms (1995)
  • Evita (1996)
  • The Next Best Thing (2000)
  • Swept Away (2002)
  • I'm Going to Tell You a Secret (2005)
  • Arthur and the Invisibles (2006)

Filmy, ktoré režírovala

  • Filth and Wisdom (2008)
  • W.E. (2011)

Koncertné turné

Podniky

Najvýznamnejšie ocenenia

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Madonna





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


Ocenenie Rok Nominovácia Kategória Výsledok Ref.
American Music Awards 1987 Madonna Obľúbená popová/rocková video umelkyňa Víťaz [274][275]
1991 „Vogue“ Obľúbený tanečný singel Víťaz [276]
2003 Madonna Cena pre medzinárodného umelca roka Víťaz [277]
Billboard Music Awards 1996 Madonna Artist Achievement Award Víťaz [278][279]
2004 „Me Against the Music“ Top predaje Hot Dance singlu Víťaz
2013 Madonna Top turné umelec Víťaz
Top tanečný umelec Víťaz
MDNA Top tanečný album Víťaz
Billboard Music Video Awards 1989 „Express Yourself“ Najlepšie video Víťaz [280]
2000 Music Najlepšie video roka Víťaz
Billboard.com Mid-Year Music Awards 2012 Avicii & Madonna na Ultra Music Festival Najlepšie festivalové vystúpenie Víťaz [281]
Madonna First-Half MVP Víťaz
Madonna na Super Bowl XLVI Najlepšie televízne vystúpenie Víťaz
Madonna vs. Lady Gaga Najpamätnejší boj Víťaz
Brit Awards 2001 Madonna Medzinárodná sólo umelkyňa Víťaz [282]
2006 Medzinárodná sólo umelkyňa Víťaz
Zlatý glóbus 1997 Evita Najlepší ženský herecký výkon (komédia/muzikál) Víťaz [283]
2012 „Masterpiece“ Najlepšia filmová pieseň Víťaz
Zlatá malina 1987 Shanghai Surprise Najhoršia herečka Víťaz [284]
1988 Who's That Girl Najhoršia herečka Víťaz
1994 Body of Evidence Najhoršia herečka Víťaz
1996 Four Rooms Najhoršia herečka vo vedľajšej úlohe Víťaz
2000 Madonna Najhoršia herečka storočia Víťaz
2001 The Next Best Thing Najhoršia herečka Víťaz
2003 Swept Away Najhoršia herečka Víťaz
Najhorší pár Víťaz
Die Another Day Najhoršia herečka vo vedľajšej úlohe Víťaz
Grammy Awards 1992 Blond Ambition World Tour Live Najlepší hudobný film Víťaz [285]
1999 Ray of Light Najlepší vokálny popový album Víťaz
Ray of Light Najlepšia tanečná nahrávka Víťaz
Najlepší videoklip Víťaz
2000 „Beautiful Stranger“ Najlepšia pôvodná pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá Víťaz
2007 Confessions on a Dance Floor Najlepší elektronický/tanečný album Víťaz
2008 The Confessions Tour Najlepší hudobný film Víťaz
Juno Awards 1987 True Blue Medzinárodný album roka Víťaz [286]
1991 „Vogue“ Najpredávanejší medzinárodný singel Víťaz
MTV Artist of the Decade Award 1989 Madonna Umelec dekády Víťaz [287]
MTV Video Music Awards 1986 Madonna Cena pre priekopníka videoklipov Víťaz [288]
1987 „Papa Don't Preach“ Najlepšie ženské video Víťaz
1989 „Express Yourself“ Najlepšia umelecká réžia Víťaz
Najlepšia kinematografia Víťaz
Najlepšia réžia Víťaz