Krížnik - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Krížnik
Ruský krížnik Marshal Ustinov

Krížnik je typ vojnovej lode.

História

Americký krížnik USS Cape St. George

Pomenovanie vzniklo počas americkej občianskej vojny, kde sa ako krížniky označovali korvety križujúce pobrežie, pričom vykonávali námornú blokádu. Neskôr sa však názov prenášal na lode iných parametrov a určenia, čo sa viac-menej zastavilo začiatkom 20. storočia.

Krížniky sa odvtedy začali rozdeľovať na pomocné, ľahké, chránené, pancierové a bojové. Po prvej svetovej vojne pribudli ešte kategórie ťažký krížnik a protilietadlový krížnik. Kategórie lodí boli z veľkej časti definované delovou výzbrojou a pancierovaním. Oboje bolo určené Washingtonskou námornou dohodou v roku 1922. V reakcii na dohodu vybudovala Tretia ríša triedu vreckových bojových lodí na polceste medzi ťažkým krížnikom a bojovou loďou. Ďalšie upresnenie povoleného výtlaku a výzbroje priniesla Londýnska zmluva z roku 1930. Krížnik podľa týchto zmlúv je loď nepresahujúca výtlak 10 000 imperiálnych ton (10 160 metrických ton) a kaliber diel nepresahujúci 203 mm.

Krížniky sa osvedčili najmä počas druhej svetovej vojny, keď plnili rôzne úlohy, ako ochrana námorných konvojov, prieskum, delostrelecká podpora pri výsadkoch na pobrežie alebo aj útočné operácie. Boli súčasťou všetkých námorníctiev hlavných účastníkov 2. svetovej vojny.

Súčasnosť

Ruský krížnik Peter Veľký

V súčasnosti krížnikmi disponujú iba dve krajiny, a to USA (22 kusov) a Rusko (5 kusov). Tento nízky počet je spôsobený malými rozdielmi medzi nižšou triedou (torpédoborce) a vyššou triedou lodí (bojové lode) a taktiež vysokou nákladnosťou vývoja a stavby týchto lodí.

  • Americké námorníctvo vlastní 22 krížnikov v aktívnej službe triedy Ticonderoga z 80. rokov, ktoré sa momentálne postupne modernizujú, aby boli schopné zničiť balistické rakety krátkeho a stredného doletu a satelity na nízkom orbite. Po modernizácii sa stanú súčasťou systému protiraketovej ochrany.
  • Krížniky ruského námorníctva sú vyvinuté za čias ZSSR, no niektoré boli dokončené až po jeho rozpade. Ide o dva krížniky s jadrovým pohonom triedy Kirov, Peter Veľký (vlajková loď ruskej Severnej flotily) a Admirál Nachimov (od roku 2015 v prestavbe),[1] ktoré sú v súčasnosti najväčšími vo svojej kategórii, tri krížniky triedy Slava, Moskva, Maršal Ustinov a Varjag. V roku 2020 bol vyradený z aktívnej služby Kerč ako posledná aktívna loď triedy krížnikov Kara.

Viaceré krajiny vyradili krížniky zo svojich námorných flotíl po roku 2000.

  • Peruánske námorníctvo prevádzkovalo krížnik Almirante Grau (pôvodne holandský krížnik De Ruyter) triedy De Zeven Provinciën, rozostavaný ešte pred 2. svetovou vojnou a odkúpený Peru v roku 1973. Do roku 2017 bol vlajkovou loďou peruánskeho námorníctva.[2]
  • Francúzsko prevádzkovalo helikoptérový krížnik Jeanne d'Arc do roku 2010 za účelom výcviku.
  • Taliansko prevádzkovalo helikoptérový krížnik Vittorio Veneto do roku 2003. V rokoch 1969 – 1985 bol vlajkovou loďou talianskeho námorníctva.

Referencie

  1. www.navyrecognition.com, . Dostupné online.
  2. SANCHEZ, Alejandro. Peruvian Navy designates new flagship . Jane's 360, 2017-09-28, . Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krížnik

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křižník na českej Wikipédii.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Krížnik





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk