A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dunajská Streda | |
mesto | |
Centrum mesta
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Dunajská Streda |
Región | Podunajsko |
Nadmorská výška | 118 m n. m. |
Súradnice | 47°59′00″S 17°37′00″V / 47,983333°S 17,616667°V |
Rozloha | 31,45 km² (3 145 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 22 892 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 727,89 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1254 |
Primátor | Zoltán Hájos[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
PSČ | 929 01 |
ŠÚJ | 501433 |
EČV (do r. 2022) | DS |
Tel. predvoľba | +421-31 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Hlavná 50/16 929 01 Dunajská Streda |
E-mailová adresa | primator@dunstreda.eu |
Telefón | 031 / 590 39 40 |
Fax | 031 / 552 71 42 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Dunajská Streda | |
Webová stránka: dunstreda.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Dunajskostredčan[4]
|
Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, nem. Niedermarkt, heb. סרדאהלי) je okresné mesto okresu Dunajská Streda na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine.
Polohopis
Leží v približnom strede Žitného ostrova. Cesta I/63 na Komárno vedie južným okrajom, priamo v centre sa križujú II/507 a II/572. Mestom prechádza aj železničná trať Bratislava – Komárno. Dunajská Streda leží 29 km južne od Galanty, 53 km severozápadne od Komárna, 45 km juhovýchodne od Bratislavy a 39 km severne od maďarského Győru.
Časti mesta
V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (doslova slov. Zemiansky Sek, maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahelyújfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszerújfalu), Bašatejed (doslova slov. Bašove Mliečany, maď. Bassatejed) a Elótejed (doslova slov. Predné Mliečany, maď. Előtejed)[5].
V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (historicky slov. Malý Aboň, maď. Sikabony aj Kisabony) a obec Mliečany (doslova slov. Ollého Mliečany, maď. Ollétejed)[5].
- Centrum
- Sídlisko Západ
- Sídlisko Sever 1
- Sídlisko Sever 2
- Sídlisko Východ
- Malé Blahovo
- Mliečany
- Čótfa
Samospráva
Na čele mesta stojí primátor, od roku 2009 je ním Zoltán Hájos (SMK-MKP). Mestské zastupiteľstvo má od roku 2018 21 poslancov, 13 bolo zvolených za stranu SMK-MKP a 8 ako nezávislí kandidáti.[6]
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie obyvateľstva
Národnostné zloženie – Dunajská Streda (2021)[7] | ||||
---|---|---|---|---|
Slováci | 19,0 % | |||
Maďari | 71,9 % | |||
Rómovia | 0,4 % | |||
Rusíni | 0,0 % | |||
Národnosť | Počet (2011)[8] | % (2011) | Počet (2001)[8] | % (2001) | Počet (1991)[8] | % (1991) | Počet (1930)[9] | % (1930) |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
slovenská | 4 373 | 19,46 | 3 588 | 15,26 | 3 354 | 14,43 | 503 | 8,01 |
maďarská | 16 752 | 74,53 | 18 756 | 79,75 | 19 347 | 83,26 | 2 944 | 46,88 |
rómska | 623 | 2,77 | 353 | 1,50 | 257 | 1,11 | - | - |
rusínska | 4 | 0,02 | 3 | 0,01 | 3 | 0,01 | 2 | 0,03 |
ukrajinská | 15 | 0,07 | 2 | 0,01 | 2 | 0,01 | - | - |
česká | 114 | 0,51 | 147 | 0,63 | 173 | 0,74 | (slovenská) | - |
nemecká | 12 | 0,05 | 14 | 0,06 | - | - | 73 | 1,16 |
poľská | 19 | 0,08 | 10 | 0,04 | - | - | - | - |
chorvátska | 1 | 0,00 | 3 | 0,01 | - | - | - | - |
srbská | 3 | 0,01 | 2 | 0,01 | - | - | - | - |
ruská | 8 | 0,04 | 2 | 0,01 | - | - | - | - |
židovská | 20 | 0,09 | 8 | 0,03 | - | - | 2 186 | 34,81 |
moravská | 8 | 0,04 | 3 | 0,01 | 17 | 0,07 | (slovenská) | - |
bulharská | 4 | 0,02 | 3 | 0,01 | - | - | - | - |
ostatné | 49 | 0,22 | 21 | 0,09 | 83 | 0,36 | 248 | 3,95 |
nezistené | 472 | 2,10 | 604 | 2,57 | - | - | 324 | 5,16 |
spolu | 22 477 | 100,00 | 23 519 | 100,00 | 23 236 | 100,00 | 6 280 | 100,00 |
Tesne pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita, ktorá tvorila takmer 43 % obyvateľstva Dunajskej Stredy.[10]
Náboženské zloženie obyvateľstva
Náboženské vyznanie/Cirkev | Počet (2011)[8] | % (2011) |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 15 212 | 67,68 |
Reformovaná kresťanská cirkev | 1 616 | 7,19 |
Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 376 | 1,67 |
Gréckokatolícka cirkev | 89 | 0,40 |
Ústredný zväz židovských náboženských obcí | 51 | 0,23 |
Kresťanské zbory | 47 | 0,21 |
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 41 | 0,18 |
Evanjelická cirkev metodistická | 39 | 0,17 |
Pravoslávna cirkev | 35 | 0,16 |
Bratská jednota baptistov | 10 | 0,04 |
Cirkev československá husitská | 7 | 0,03 |
Apoštolská cirkev | 6 | 0,03 |
Starokatolícka cirkev | 5 | 0,02 |
Bahájske spoločenstvo | 3 | 0,01 |
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní | 3 | 0,01 |
Cirkev bratská | 2 | 0,01 |
Cirkev adventistov siedmeho dňa | 1 | 0,00 |
Iné | 71 | 0,32 |
Bez vyznania | 2 601 | 11,57 |
Nezistené | 2 262 | 10,06 |
Spolu | 22 477 | 100,00 |
Historicky patrila Dunajská Streda podľa vierovyznania obyvateľov medzi centrá judaizmu na Slovensku. Pri sčítaní v roku 1930 deklarovalo židovské náboženstvo 42,26 % (2 654) obyvateľov, čo bol v percentuálnom vyjadrení druhý najvyšší pomer na Slovensku.[11]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Veľká časť mesta bola zlikvidovaná v rámci socialistickej výstavby. Zanikli mnohé historické pamiatky ako napríklad Veľká synagóga, na ktorej mieste sa nachádza pamätník holokaustu. V období medzi dvoma svetovými vojnami bolo v Dunajskej Strede viac synagóg napr. Adas Jisrael a zopár židovských modlitební napr. Beth Midrash, ktorá slúži svojmu účelu dodnes. Nezachoval sa tzv. Biely kaštieľ, alebo starý cintorín, ktorý sa nachádzal na mieste dnešného hotela Bonbón.
- Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, dvojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z polovice 14. storočia. Nedlho po jeho výstavbe bol doplnený o kvalitné nástenné maľby. Okolo roku 1518 bola pristavaná severná bočná loď zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Na prelome 17. a 18. storočia bol upravovaný a v rokoch 1742 – 1743, keď prešiel výraznou barokovou úpravou, vznikla pruská klenba presbytéria a valená klenba s lunetami v lodi a vzniklo nové zariadenie kostola. Zo stredovekej stavby sa zachovali okrem hrubej stavby klenby v bočnej lodi a podveží, západný portál a na nárožiach severnej lode konzoly s motívom ľudských tvárí.[12] V presbytériu sa dochovala stredoveká maľba sv. Mikuláša biskupa, na južnej fasáde maľba Kalvárie zo 14. storočia. Hlavný oltár, dva bočné oltáre, kazateľnica a spovedelnica sú barokové z konca 18. storočia, krstiteľnica so sochou Krst Krista pochádza z polovice storočia.[13] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénovými rámami. Veža má nárožné kvádrovanie a je ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a murovanou ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Juraja
-
Nástenná maľba Kalvárie
- Žltý kaštieľ, trojtraktová dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom z prvej polovice 18. storočia.[14] Kaštieľ nechal vybudovať Mikuláš Kondé, varadínsky biskup. Klasicistickou úpravou prešiel v roku 1770 a začiatkom a v druhej polovici 19. storočia. V interiéri sa nachádza vstupný vestibul a schodište. Na prízemí majú miestnosti stropy s fabiónom, na poschodí majú štukové ornamenty. Fasády kaštieľa sú členené kordónovou rímsou, lizénovými rámami a nárožným kvádrovaním. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy, v suprafenestre rokajovú štukatúru. Trojosový rizalit je členený pilastrami a oknami so segmentovými suprafenestrami. Rizalit má bohato zdobenú barokovú atiku s reliéfnym erbom, prelamovanou rímsou a dekoratívnymi vázami.[15]
- Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej homty, z rokov 1863 – 1883. V roku 1938 bola doplnená veža. Loď má plochý strop, presbytériumm je kryté konchou. Nachádza sa tu neoklasicistický oltár z roku 1933 pochádzajúci z Banskej Bystrice. Krstiteľnica je mramorová z roku 1883, organ z roku 1903.[16] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a lizénami. Veža vyrastá zo štítového priečelia dekorovaného nárožnými vežicami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
-
Žltý kaštieľ
-
Evanjelický kostol
- Vermesova vila, dvojpodlažná dvojtraktová novorenesančná stavba na pôdoryse písmena T z rokov 1905 – 1909. Úpravami prešla v 50. rokoch a v rokoch 1985 – 1987.[17] V súčasnosti tu sídli Galéria súčasných maďarských umelcov. Fasády vily sú členené oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Z východnej strany má dve nárožné veže na pôdoryse kruhu s ihlancovými helmicami.
- Golgota, súsošie veľkej Kalvárie, klasicistické súsošie z roku 1808.[18] Skladá sa zo sochy Krista na kríži, Panny Márie, sôch Dismasa a Gesmasa, sv. Jána Evanjelistu a sv. Márie Magdalény.
- Socha sv. Mikuláša, barokovoklasicistická socha z roku 1788.[20] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.
- Socha Panny Márie na stĺpe, historizujúca socha z konca 19. storočia.[21] Nachádza sa pri rímskokatolíckom kostole.
-
Vermesova vila
-
Súsošie kalvárie
-
Socha sv. Mikuláša
-
Socha sv. Trojice
-
Socha Panny Márie
Občianska vybavenosť
V Dunajskej Strede sa nachádza aj termálne kúpalisko s akvaparkom a wellness hotel s japonskými kúpeľmi. V septembri sa koná tradičný žitnoostrovský jarmok a mnoho sprievodných podujatí a koncertov.
Partnerské mestá[22]22" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
- Berehovo, Ukrajina
- Dalaman, Turecko
- Jedľovo, Maďarsko
- Győr, Maďarsko
- Jimbolia, Rumunsko
- Jindřichův Hradec, Česko
- Odorheiu Secuiesc, Rumunsko
- Senta, Srbsko
- Subotica, Srbsko
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov online. Bratislava: ÚGKK SR, cit. 2011-12-31. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) online. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, cit. 2024-04-10. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov online. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Dunajskostredčan v slovníkoch JÚĽŠ online. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : s.n., 1998. Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk