Adolf Heyduk
český básnik
Narodenie	6. jún 1835 Rychmburk, Česko
Úmrtie	6. február 1923 (87 rokov) Písek, Česko
Národnosť	česká
Podpis
Odkazy
Commons	Adolf Heyduk
Biografický portál

Adolf Heyduk (* 6. jún 1835 – † 6. február 1923) bol český básnik, predstaviteľ májovcov, ktorý sa stal významným propagátorom česko-slovenských vzťahov.^[1] Písal prevažne lyrické básne a stal sa autorom viac než šesťdesiatich básnických zbierok prevažne s prírodnou, vlasteneckou či rodinnou lyrikou.^[2]

Život

Narodil sa 6. júna 1835 v Rychmburku^[2] (dnes Předhradí u Skutče) v rodine stolára. Od roku 1850 študoval na reálke v Prahe, ktorú ukončil v roku 1854. Potom na želanie rodičov rok študoval techniku v Brne a potom prestúpil na techniku do Prahy (1855).^[2] O dva roky neskôr sa zoznamuje s Janom Nerudom, s ktorým nadviazal blízke priateľstvo.^[1] Štúdium ukončil roku 1859, stal sa učiteľom na pražskej reálke, už roku 1860 odišiel učiť kreslenie a staviteľstvo na vyššiu reálku do Písku, kde žil až do svojej smrti.^[1] Mesto Písek ho očarilo a rýchlo sa tu udomácnil.^[3] V roku 1896 bol menovaný školským úradníkom.^[2]

V roku 1876 prijal miesto na I. reálnom gymnáziu v Prahe, tu sa stal predsedom literárnej časti Umělecké besedy. Roku 1877 sa vrátil do Písku, kde sa toho istého roku oženil so svojou o 25 rokov mladšou žiačkou Emílipu, dcérou predného píseckého reštaurátora Reinera.^[3] V nasledujúcich rokoch sa stal dvojnásobným otcom, ale obe udalosti skončili rodinnou tragédiou. Roku 1878 zomrela jeho prvá dcéra Jarmila ešte pred pokrstením vo veku troch mesiacov. Na krstiny prišiel do Písku aj jeho dlhoročný kamarát Jan Neruda, ktorý sa mal stať kmotrom. Vzhľadom na predčasné úmrtie ale ku krstu nedošlo a táto smutná udalosť inšpirovala Nerudu k spísaniu Balady dětské.^[3] Druhá dcéra Liduška zomrela vo veku štyroch rokov roku 1884.^[3][4]

Mal veľmi silný vzťah k Slovensku, ktoré často navštevoval a mal tu veľa priateľov. V Bratislave je po ňom pomenovaná Heydukova ulica.^[5]

Okrem Slovenska cestoval tiež do Talianska alebo na Kaukaz, kde mal časť svojej rodiny. Žil tu jeho synovec, agronóm Jaroslav Hejduk, prvý zástavník Českej družiny v ruských légiách.^[6]

Život v Písku

V roku 1900 si nechal postaviť v Písku vlastný dom podľa návrhu architekta Jana Koulu, ktorý je v súčasnosti sčasti v starostlivosti Prácheňského múzea.^[3] V budove sa nachádza pamätník Adolfa Heyduka, v ktorom je možné zhliadnuť Heydukovu pracovňu, jedáleň a salón s dobovou tematikou.^[7]

V slobodnom štáte

Adolf Heyduk sa ako jediný významný básnik Nerudovej generácie dočkal samostatného a slobodného československého štátu, o ktorý jeho generácia usilovala.^[1] V roku 1920 pri príležitosti jeho 85. narodenín mu bol osobne zablahoželať aj prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk v jeho byte v Písku.^[3] Heyduk zomrel 6. februára 1923 v Písku a je pochovaný na Vyšehradskom cintoríne v Prahe.^[3]

Dielo

Jeho celoživotné dielo je značne rozsiahle a má asi 60 básnických zbierok – väčšina z nich je málo známa, tisíce veršov v dobovej tlači, zborníkoch, časopisoch atď.^[3] Pre jeho diela je typická piesňová forma – mnoho jeho diel bolo zhudobnených, preto bol nazvaný Pootavským slavíkem. Častou témou mu bola juhočeská a slovenská príroda, láska k žene a deťom.

Do roku 1884 (úmrtia jeho druhej dcéry) sú jeho básne optimistické, po tejto tragédii sú jeho diela pochopiteľne pesimistické a smutné. Verše vydané po tomto roku sa považujú za kvalitnejšie.

Nasledujúci prehľad čerpá z^[8] a zahŕňa teda len prehľad diela do roku 1915.

Lyrika

• Básně (1859) – jeho prvá zbierka, časti Cigánské melodie, Písně, Smíšené básně, Růže povážská; nemala priaznivý ohlas u kritikov, u čitateľov bol ohlas výrazne priaznivejší, predovšetkým na cyklus piesní Cigánské melodie
• Karyatidy (1862)
• Básně (1865) – časti Jižní zvuky a Dozvuky vlašské
• Lesní kvítí (1873) – venované Janovi Nerudovi
• Cymbál a husle (1876) – dáva najavo svoju lásku k Slovensku, medzi českými výrazmi používa aj slová slovenské; básne sú veľmi spevavé, pripomínajú slovenské národné piesne, ospevujú slovenskú prírodu
• V zátiší (1883)
• Písně (1884)
• Hořec a srdečník (1884)
• Zaváté listy (1886) – spolu so zbierkou V zátiší patrí k jeho najlepším dielam; písaná po smrti jeho dcér (1884), prelína sa tu smútok so spomienkami, minulosť so súčasnosťou
• Šípy a paprsky (1888)
• Na potulkách (1895)
• Nové cigánské melodie (1897)
• Ptačí motivy (1897)
• Zpěvy pošumavského dudáka – I. Písně (1899)
• Dumy a dojmy (1899)
• Rosa a jíní (1899)
• Parnasie (1900)
• V polích (1900)
• Černá růže (1901)
• Lotyšské motivy (1901)
• Pohádky duše (1901)
• V samotách (1901)
• Ritornelly (1902)
• Z pouti na Kavkaz (1903)
• Cestou (1903)
• Z deníku toulavého zpěváka (1904)
• Znělky (1905)
• Od Tater a Dunaje (1910)
• Co hlavou táhlo (1910)

Epika

• Milota (1875 v Lumíre, 1898 knižne) – lyrickoepická báseň
• Píseň o bitvě u Kressenbrunu (1877 v Lumíre, 1888 knižne v Bibliotéce mládeže studující), v Spisoch sv. 33 pod názvom Píseň o bitvě na Moravském poli (1903)
• Mohamed (1878 v Světozore, knižne v Spisoch sv. 33)
• Oldřich a Božena (1879 v Osvěte, knižne v Spisoch sv. 44)
• Dědův odkaz (1879)
• Dřevorubec (1880 v Osvěte, knižne v Spisoch sv. 6)
• Pod Vítkovým kamenem (1881 v Květech, knižne v Spisoch sv. 20)
• Dudák – národná povesť z Domažlicka (1881 v Palečkovi, knižne v Spisoch sv. 38)
• Za víru a volnost (1881 v Osvěte, 1883 knižne s názvom Za volnost a víru, neskôr v Spisoch sv. 43)
• Běla – idylla z Pootaví (1882 v Osvěte, knižne v Spisoch sv. 43)
• Na přástkách (1884 v Poetických besedách XVIII., knižne v Spisoch sv. 32)
• Na vlnách – román v piesňach (1886 v Osvěte, 1889 knižne, neskôr v Spisoch sv. 39)
• Obrázky (1888 v Poetických besedách, upravené a doplnené vydanie 1904 v Spisoch sv. 37, tretie nezmenené vydanie v Spisoch sv. 42)
• Sekerník – románová kresba z Povltaví (1893 v Osvěte, knižne v Spisoch sv. 3)
• Bohatýři – spevy historické (1894)
• Tři zkazky – Braček-Ptáček (1877), Záměny (1879), Sudice (1860), spoločne v Spisoch sv. 5
• Zpěvy pošumavského dudáka – II. Zvěsti, II. Děje (1887 – 1890; 1900 v Spisoch sv. 16)
• Za dlouhých večerů – povesti národné (1899 v Spisoch sv. 14)
• Na černé hodince 1884 – 1886 (1900 v Spisoch sv. 14)
• V zášeru minulosti (1900 v Spisoch sv. 18)
• Z rodných hor (1901 v Spisoch sv. 24)
• Biblické zvěsti (1903 v Spisoch sv. 31)
• Východ i západ (1906 v Spisoch sv. 41)
• Škůdci a dobrodruzi (1909 v Spisoch sv. 46)
• Rozmanité zvěsti a drobné děje (1913 v Spisoch sv. 53)
• Několik pověstí z Pošumaví (1914 v Spisoch sv. 54)

Próza

• O dvou přátelích (1860 v almanachu Máj)
• Nástin bájesloví slovanského a germanského (1863)
• O stavitelství devatenáctého století (1871 v Osvěte)
• Vltava (v zborníku Čechy, díl II.)
• Zlatá stezka šumavská (1900 v Časopisu českých turistů)
• drobné vzpomínky v dětském časopise Malý čtenář (1901 – 1903) a Zvon (1905)
• Vzpomínky literární (1911 v Spisoch sv. 52)

Referencie

1. ↑ ^{a b c d} Čtení z Písku – Adolf Heyduk . . Dostupné online.
2. ↑ ^{a b c d} literatura.kvalitne.cz – Adolf Heyduk . . Dostupné online. Archivované 2008-04-13 z originálu.
3. ↑ ^{a b c d e f g h} IC Písek – ADOLF HEYDUK (1835–1923) . Město Písek – odbor kultury a cestovního ruchu, . Dostupné online. Archivované 2013-06-27 z originálu.
4. ↑ MALENICKA. www.cesky-jazyk.cz – Heyduk Adolf . . Dostupné online.
5. ↑ Neznášali Židov, ale v Bratislave majú ulice . Pravda.sk, 2020-11-30, . Dostupné online.
6. ↑ A-Report 10/2005 – Prapor české družiny a 1. střeleckého pluku mistra Jana Husa
7. ↑ Památník Adolfa Heyduka . . Dostupné online.
8. ↑ TICHÝ, František. Adolf Heyduk a jeho dílo. Praha : J. Otto, 1915. S. 46 – 51.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adolf Heyduk

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adolf Heyduk na českej Wikipédii.